Jeden plameň, milióny príbehov

Podľa dávnej legendy prvý priniesol svetlo do Európy mladý rytier, ktorý bojoval v križiackych výpravách. Zaprisahal sa, že keď sa vráti, prinesie domov plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Málokto mu vtedy veril, no keď sa vojaci vracali, na čele bol jeden, ktorý niesol zapálenú sviecu. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.

NOSITELIA SVETLA

Novodobú históriu začali písať naši susedia Rakúšania. Nápad vznikol ako súčasť televíznej relácie, ktorej cieľom bolo pomôcť zdravotne znevýhodneným deťom. V rámci programu vyslali do Betlehema telesne postihnuté dieťa, ktoré svetlo prinieslo domov.

O  dva roky sa betlehemského svetla medzinárodne ujali členovia svetového hnutia Skauting. „Spojenie skautov a betlehemského svetla bola na začiatku tejto tradície skôr náhoda,“ vysvetľuje Marián Suvák, koordinátor betlehemského svetla na Slovensku.

„Čo však náhoda nie je, je skautský zákon číslo jeden, že na ich česť sa dá spoľahnúť. Ak vám teda skaut alebo skautka povedia, že práve ich plamienok je odpálený postupným odpaľovaním zo sviečky na sviečku, tak to tak naozaj je. Urobia totiž všetko preto, aby ten váš symbol Vianoc pochádzal priamo z  Betlehema.“ Navyše skauti majú radi výzvy. „A priniesť nefalšované a pravé betlehemské svetlo, ktoré pochádza z toho prvotného plamienka z Betlehema, je rozhodne jedna z nich.“

CESTA SVETLA

Výprava sa začína už v novembri, keď sa pútnici vydajú do Betlehema na čele s dieťaťom svetla – dievčaťom alebo chlapcom z Horného Rakúska –, ktoré sa v uplynulom období skutkami zaslúžilo o zlepšenie svojho okolia. Jeho úlohou je odpáliť svetlo na mieste narodenia Pána a opatrovať ho počas leteckej cesty späť do Európy. Prvá krajina, kde zažiari, je teda Rakúsko. 

„Ceremónia v Rakúsku je veľká slávnosť, na ktorej sa každoročne stretajú skauti z celej Európy a ďalších kútov sveta,“ opisuje tradičnú udalosť Marián Suvák.

„Hneď na úvod ceremónie prinesie plamienok do kostola dieťa svetla. Od tohto plamienka sa potom odpáli pôvodný historický lampáš s vlajkami všetkých zúčastnených krajín.“

Po príhovoroch zástupcov jednotlivých cirkví, ktoré sú účastné na tejto ekumenickej ceremónii, príde na rad to, prečo toľko skautov a skautiek na toto miesto cestovalo – odpálenie ich sviečok a lampášov, aby mohli vziať a priniesť tento malý tichý a krehký plamienok domov, do svojich krajín.

K PANI PREZIDENTKE

Tak sa dostane svetlo aj k nám. Skauti, ktorí majú tú česť a zodpovednosť priniesť svetlo na Slovensko, sú každoročne vyberaní v súťaži Družina roka, kde musia preukázať svoje schopnosti. Naposledy tak svetlo priniesli členovia družiny Ježkovia v pohode z Levoče.

Cieľom skautov je rozniesť svetlo čo najväčšiemu počtu ľudí. Na svete sú to milióny, u nás státisíce. Snímka: Marián Suvák

„Na to, ako sme zaniesli betlehemské svetlo pani prezidentke, si radi zaspomíname aj teraz, keďže to bolo vyvrcholením nášho štvordňového cestovania, v rámci ktorého sme sa zúčastnili na veľkolepej ceremónii v rakúskom Linzi či poľskom Zakopanom,“ spomína na výnimočné udalosti Patrik Suchý, člen víťaznej družiny. „Predtým ako sme prišli do Prezidentského paláca, sme boli trochu nervózni. Keď sme uvideli kamery a novinárov, znervózneli sme ešte viac. Ale keď prišla pani prezidentka, nervozita opadla.“

AŽ NA ŠTÍTY NAŠICH HÔR

Vlakom sa potom svetlo roznesie do všetkých krajov, kde sa oň skauti starajú a udržiavajú ho až do Vianoc. Vedúci učia členov o tom, prečo je to dôležité, a tak ich aj skrze svetlo vychovávajú. Mnoho zborov si preto vytvorilo svoje vlastné iniciatívy a tradície. Tak sa aj stalo, že sa skauti z Podtatranskej skautskej oblasti rozhodli priniesť plamienok nádeje na miesto, kde by ho málokto očakával.

Skauti priniesli svetlo z Lomnického štítu už aj na Hrebienok do Tatranského ľadového dómu, kde sa párkrát podarilo pri tejto príležitosti slúžiť svätú omšu. Snímka: archív 122. zboru Anjelov strážnych Poprad

„Minulý rok sa uskutočnil 30. ročník vynesenia betlehemského svetla na Lomničák. Posolstvo je stále rovnaké: vyniesť symbol jednoty, nádeje, lásky na najvyššie obývané miesto na Slovensku, aby toto svetlo pomyselne žiarilo na celé Slovensko,“ opisuje Veronika Hamraková, organizátorka akcie. Udržiavanie tejto tradície je pre ňu radostný zážitok a svätá omša na Skalnatom plese, ktorá je súčasťou programu, príležitosťou spojenia s Bohom. Dodáva však, že takéto poslanie nikdy nie je bez prekážok. „Keď fúka silný vietor, nebojíte sa iba o to, či vydrží plamienok v petrolejke, ale aj o to, či vôbec pôjde lanovka a svetlo zažiari na Lomnickom štíte.“

Veronika verí, že aj o sto rokov sa nájdu skauti, ktorí objavia v sebe túžbu a odhodlanie v tomto poslaní pokračovať.

ŠPECIFICKÉ VÝZVY

Skauti si počas sviatkov zvyknú plniť špecifické výzvy – zaniesť svetlo na odľahlé miesto, kde ešte nikdy predtým nebolo, roznášať ho medzi ľudí na Štedrý deň či urobiť si večernú hodinovú meditáciu pri betlehemskom svetle. „Vyzerá to jednoducho, ale nájsť si v predvianočnom období hodinku na stíšenie a meditáciu bolo náročné, ale o to krajšie,“ spomína Veronika Hamraková.

„Pripomenulo mi to podstatu Vianoc aj to, že plamienok, ktorý prišiel z Betlehema až k nám, je z Baziliky Narodenia Pána, a ako sa kráti knôtik sviečky, tak sa kráti aj čas, keď sa opäť narodí v našich srdciach.“

PEKNE PO STAROM

Roznášanie svetla je však výzva sama osebe. Plamienok sa nedoručí online ani prostredníctvom sociálnych sietí. Na takýto symbol je aj technológia krátka. Všetko preto musí ísť „pekne po starom“. Skauti na Štedrý deň obliekajú hrubé bundy, nepremokavé topánky, rukavice a čiapky a s lampášmi alebo petrolejovými lampami idú do ulíc alebo strážia svetlo na rôznych stanovištiach.

„Cestou zažívame milé momenty – niekto nás ponúkne niečím napečeným alebo sa porozprávame. Raz nám jedna pani spravila kakao, aby sme sa zohriali. Cítime sa pritom ako súčasť niečoho väčšieho,“ spomína si Marek Taratuta z družiny Ježkov. A tak skauti, chodiac od domu k domu, hodnotia rôzne kapustnice či koláče.

TROCHU LEPŠÍ SVET

Nadobudlo to však pre nich oveľa väčší význam. „Roznášanie svetla vždy vnáša semienko pokoja nielen do domovov, ktoré navštívime, ale aj do nás samotných,“ hovorí o svojich skúsenostiach Oliver Martin, člen družiny Ježkov. „Pokúsme sa zanechať tento svet o trochu lepší, než aký bol, keď sme naň prišli.“ Na tento citát upozornil ďalší člen Juraj Richtarčík. „Takto znie jeden z najvýznamnejších citátov nášho zakladateľa Badena-Powella, podľa ktorého sa snažíme žiť,“ vysvetľuje.

Na Slovensku sa priamo do kontaktu so svetlom dostane asi tretina členskej základne, čo predstavuje takmer tritisíc ľudí. Snímka: archív 122. zboru Anjelov strážnych Poprad

„K lepšiemu svetu môže prispieť aj obyčajný malý plamienok sviečky. Je to totiž symbol nádeje a pokoja. Rozdávanie betlehemského svetla tak nie je len akýsi zvyk alebo povinnosť, ale česť.“

SVETLO MIERU NA UKRAJINU

Reálnu silu svojho posolstva dokazuje malý plamienok aj v dnešnej dobe. Skauti ho šíria v rámci svojej medzinárodnej organizácie do rôznych kútov sveta, medzi nimi aj do Ameriky či na Sibír.

„So skautmi z Poľska sa každoročne stretávame na jednej strane hraníc – jeden rok je slávnostná svätá omša s odovzdaním svetla u nás na Slovensku a druhý rok v Poľsku, v Zakopanom,“ vysvetľuje Marián Suvák. „Poliaci ho následne šíria cez celé Poľsko až na sever Európy.“

Skauti a skautky z východného Slovenska zasa pravidelne nosia plamienok z Betlehema aj na Ukrajinu, kde ho skauti prijímajú a následne šíria po celej krajine. „Práve pri tomto stretnutí naberá betlehemské svetlo obzvlášť na sile ako posol pokoja a mieru do vojnou sužovanej krajiny.“

NIELEN NA VIANOCE

Ivan Vaňa, člen víťaznej družiny Ježkov, prirovnáva symboliku svetla v dnešnej dobe k historickej udalosti zo Štedrého dňa 1914. V zákopoch západného frontu sa vtedy začali po západe slnka ozývať koledy.

„Na druhý deň ráno vyšli nemeckí a britskí vojaci zo zákopov, podávali si ruky, obdarovávali sa, ukazovali si navzájom fotografie svojich rodín, hrali futbal a kňazi z oboch strán slúžili spoločnú svätú omšu,“ opisuje situáciu mladý skaut.

„Symbolika Vianoc aspoň na chvíľu zastavila vojnu a zmenila životy vojakom oboch strán. Symbolom Vianoc je aj betlehemské svetlo. Snaží sa prihovárať ku každému bez rozdielu a dáva nám príležitosť prispieť aspoň malou čiastkou k tomu, aby v spoločnosti zvíťazila nádej a pokoj nad zlosťou a sebeckosťou. A to nielen na Vianoce,“ uzatvára Ivan Vaňa.

Preto keď bude aj u nás svietiť tento rok betlehemské svetlo, spomeňme si na všetky príbehy, ktoré sa s ním spájajú. Predstavme si ďalekú cestu, ktorú k nám meralo, i to, že tak ako horí u vás doma, horí v domovoch po celom svete. Ľudia sa pri ňom modlia v tých najrôznejších jazykoch, spievajú tie najrôznejšie koledy. Celý svet, tak dokonale rozdielny, sa aspoň na chvíľu spája v jedno.