Jej ruky prebúdzajú ľudové ornamenty

Eva Velty (42) je momentálne s dcérkou na materskej dovolenke, avšak už dnes má v hlave množstvo nápadov, ktoré by rada rozvinula do nenapodobiteľného produktu. Katolícke noviny sa zaujímali o autentické punce slovenskej ornamentiky, ktorú prezentuje.
 

Nadchla ju babičkina tvorivosť
 

Jej nadšenie a zanietenosť pre prácu s ľudovými ornamentmi má na svedomí stará mama Helena Veltyová.

Eva priznáva: „Starká mi odovzdala tento dar počas svojich posledných mesiacov života. Mala takmer 87 rokov. Až po jej smrti som sa rozhodla, že sa naučím a začnem maľovať, aby špecifické remeslo a vzory nezanikli. Ornamenty ma chytili za srdce a už sa všetko ostatné len samočinne deje.“

Nanášajú sa veľmi tenučkým štetcom. Špecifické je to, že na začiatku sa musí štetec výraznejšie pritlačiť a postupne ako sa ruka dvíha hore, tlak sa zmenšuje a kontúry sú potom jemnejšie. Úplne všetko, každý lupeň kvetu sa takýmto spôsobom detailne maľuje.

Dekorácie sú bohato tieňované. Môžete vidieť nielen výlučne modrý lupeň, ale ohraničený bielou či tmavomodrou farbou. Prostredníctvom zákonitostí tieňovania dochádza k ich bohatému zdobeniu.

 

Vyprofilovaná umelecká cesta
 

Maľuje už niekoľko rokov, pričom sa na svojej umeleckej ceste musela všetko naučiť od základov, keďže nie je absolventkou žiadnej umeleckej školy. Potrebovala dôkladne spoznať farby, výtvarné pomôcky či špecifické materiály.

Vysvetľuje nám: „Zručnosť som získala vlastným zmyslom pre detail a precíznou prácou, predovšetkým však stovkami hodín maľovania. Zo začiatku to bol pre mňa určitý druh ,terapie'.

Maľovaním som prekonávala smútok zo straty milovanej starej mamy a postupne sa z ornamentov stal môj farebný svet plný tvorivosti a pokoja. Môžem sa v ňom realizovať, pričom neustále prichádzajú nové výzvy, vďaka ktorým sa posúvam ďalej.“

V jej tvorbe sa snúbi tradičné s moderným. Tvorkyňa ľudových dekorácií pokračuje: „Individuálne som sa učila jednotlivé vzory, techniku práce so štetcom a popritom som skúšala, čo všetko dokážem kompozične a farebne s ornamentmi vytvoriť.

Experimentovala som a zisťovala, či je to vhodné, alebo ani nie. Som skôr praktický typ človeka.  Najskôr som teda začala zdobiť predmety, ktoré denne používame, napríklad oblečenie, v čase, keď to nebolo ešte ,in'.“
 

Výber a jedinečnosť slovenských ornamentov
 

Ornamenty vychádzajú zo zákonitostí prírody. Halúzky či kvety sa vždy otáčajú za slnkom. „Ťah ruky musíte natrénovať, tam je potrebné nadobudnutie grifu, individuálnej zručnosti počas rokov. Vidím sama na sebe progres. Veci, ktoré som maľovala pred tromi rokmi, sú predsa v niečom iné ako tie aktuálne,“ vysvetľuje Eva Velty.

Aj obyčajná línia pri zdobení musí mať svoju zákonitosť. Len čo sa to urobí inak, už to nie je ono. Na začiatku mala predlohy starej mamy a postupne začala obkresľovať vzory. Nie vždy sa jej to podobalo a bola s tým spokojná.

„Tie vzory si pamätala stará mama z čias, keď pracovala v maliarni keramiky v Seredi v 40. rokoch 20. storočia. Robili sme si šablóny. Ornament je krásny, keď je symetrický a určitým spôsobom sa opakuje.

Ako každý maliar, ktorý má svoj rukopis, vlastným umeleckým cítením som si aj ja ornamenty jemne prispôsobila. Pôvodné vzory osa mi podarilo získať vďaka riaditeľke Mestského múzea v Seredi a vnučke podnikateľa Emanuela Škapu, ktorému dielňa s jedinečnou seredskou keramikou patrila. Jeho výrobky poznali až za hranicami Európy.

Mám zopár fotografií starých maľovaných predmetov, keramických váz a nábytku. Doteraz pátram po pôvode týchto ornamentov, keďže moja starká je zatiaľ pre mňa jediná známa zamestnankyňa tejto maliarne.

S touto špecifickou technikou maľby a tieňovania sa nestretli ani majstri maliari na Morave. Potvrdili mi, že slovenské vzory majú veľmi blízko k moravským, ale predsa sú odlišné.“

Podobnosť vznikla na základe toho, že pôvodné ornamenty pochádzali z geograficky jednotného celku, ktorý nebol rozdelený hranicami.  

Tvorí originály
 

Šíriteľka tradičných slovenských ornamentov maľuje na rôzne materiály: „Dokážem vyzdobiť takmer všetko - od dreva, skla a keramiky, textilu či kože. Maľujem v interiéri aj exteriéri.

Na základe individuálnej požiadavky konkrétneho zákazníka rada tvorím ,špecialitky', keď vzniká osobný a jedinečný originál. Napríklad zdobenia na vidieckej chalupe, nástenné maľby v detskej izbe, dvojmetrové veľkonočné vajce, prilba hokejového brankára, kožuch či heligónka, plesové šaty.“

Ceruzkou si kreslí a vytvára aj papierovú predlohu,  aby sa zachovali jej nápady. Najčastejšie maľuje štetcom alebo kreslí ceruzkou. Vytvára návrhy pre firmy, napríklad výrobcu outdorového oblečenia, ktoré svoje výrobky chcú vyzdobiť slovenskými ornamentmi.

Na základe požiadaviek zisťuje, čoho všetkého je schopná a zároveň sa popritom veľa nového naučí. Veľkou inšpiráciou je pre ňu dielo majstra ornamentiky Štefana Leonarda Kostelničáka.

K niektorým výsledkom vlastnej tvorby prechováva zvláštny vzťah. Sú to predovšetkým maľované diáre.

Ich tvorkyňa objasňuje: „S nápadom som prišla za starou mamou a poprosila somu ju, či by to neskúsila. Nasledujúci rok som ich už maľovala sama. Získali si verných odberateľov. Pre mňa je to taká každoročná tradícia a zároveň živá spomienka na starkú.“

Sú však aj veci, ktoré ju vyslovene potrápili a vyžadovali si nadobudnutie nových znalostí. Išlo o ilustráciu maľovanky. Niekedy si pomyslela: „Na čo som sa to len dala?“ Tridsaťšesť nových ilustrácií jej dalo zabrať.

K Veľkej noci vytvorila pohľadnice - ornamentovú kraslicu. Vkusné sú šperkovnice, hrnčeky či kazeta na holenie. Aktuálne zdobí kolísku. Keď dokončí niektoré veci, veľmi ťažko sa jej s nimi lúči.

Jej skrášlené výrobky putovali zo Slovenska do celej Európy, ale tiež Juhoafrickej republiky, USA, Kanady, Austrálie, Indie, Číny, Ruska, Kazachstanu.
 

Vo svete tvorivosti
 

Keďže teraz odovzdáva väčšinu energie malej dcére, času na tvorbu jej príliš nezostáva. „Ak sa necítim príliš unavená, využívam chvíle počas jej obedňajšieho spánku a maľujem. Tvoriť sa však nedá každý deň, kedykoľvek.

Aby vzniklo niečo pekné, vzhľadné s estetickou ciachou vyžaduje si to oddýchnutého a celého človeka. Tvorba ide z duše  človeka. Hlavne na väčšie projekty sa musím vnútorne naladiť.

Keď si pustím audioknihu a chytím štetec do ruky, zamiešam si farby, prenesiem sa do iného sveta, takého môjho farebného, pokojného. Sústredím sa na každý ťah, vypnem hlavu a už len maľujem. Je to pre mňa neskutočný oddych.

Moja duša rada tvorí a vymýšľa. Mám rada ten pocit, keď som so svojím dielom naozaj spokojná, keď som dokázala vytvoriť niečo pekné, čo má aj hodnotu.“

Aktuálny trend je dať ornamenty absolútne všade a za každú cenu, len aby sa to predalo, a to sa Eve Velty nepáči. Dodáva: „Nie je nič horšie ako tričko či hrnček s nápisom hrdá Slovenka s poľským či škandinávskym srdiečkom.

Treba učiť ľudí byť na tieto veci citlivý a zodpovedný. Môžeme byť hrdí na to, čo skutočne patrí k našej domovine. Ornamenty si zaslúžia úctu a zodpovednosť, treba ich študovať a poznať. Umením je neurobiť z nich gýč, používať ich s citom a esteticky.

Mrzí ma, že niekedy práve prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, ak niekto niečo uvidí, privlastní si to a vydáva to za svoje. Je to veľmi neseriózne.“
 

Uchováva odkaz milovanej starej mamy
 
Mnohým svojou tvorbou odovzdáva radosť. Pokračovateľka jedinečnej umeleckej tvorby cíti nefalšované potešenie, keď si uvedomí, že ňou ornamentmi vyzdobené predmety sprevádzajú pri rôznych životných príležitostiach mnohých ľudí.

Ako napríklad nimi zdobený kríž na svadbu, maľba v detskej izbe a podobne. „Je to dar, ktorý sa po čase nevyhadzuje.“

Hlavnou motiváciou však pre ňu vždy bolo, aby sa na tieto vzory a spôsob maľby nezabudlo, aby smrťou jej starej mamy nezanikli. „Verím, že sa mi to darí a svojou čiastočkou prispievam k oživeniu záujmu o ornamentálnu maľbu ako prirodzenej súčasti slovenského ľudového umenia,“ dodáva na záver stretnutia.

Tvorivými dielňami – takzvanými maliarňami či besedami na školách sa snaží nielen robiť osvetu slovenskej ornamentike, ale tiež posúvať jej osobitosti a svojráznosť v tomto storočí.