Ježiš nepozerá na národnosť

Saleziánka Monika Foltýnová bola jednou z prvých, ktorí po vypuknutí konfliktu pomáhali na slovensko-ukrajinskej hranici. Krátko po začiatku vojny našla na internete správu, že na hraniciach nutne potrebujú ľudí, ktorí vedia po ukrajinsky.

„Keďže som strávila istý čas na Ukrajine a ovládam ukrajinčinu, brala som ako samozrejmosť, že musím ísť pomôcť tam, kde je to práve potrebné,“ vysvetľuje sestra Monika. Od provinciálnej predstavenej získala obratom povolenie.

SMUTNÉ SPOMIENKY Z HRANÍC

So sestrou Kamilou Seidlovou išla najskôr do Uble, potom do záchytného tábora v Humennom. Neskôr na hranicu do Vyšného Nemeckého, odtiaľ do Michaloviec na stanicu.

Na hraniciach prežívali zmiešané pocity. „Prenikala ma veľká bolesť, keď som videla trpieť nevinných,“ spomína Monika. „Niekedy bolo veľmi náročné stretať ľudí, ktorí cestovali niekoľko dní z Donbasu, Mariupola či z iných častí, kde boli najväčšie boje. Často mali iba nejaké tašky či malé kufre.“