Juraj Chovan-Rehák objavoval zmysel nášho poznania

Celoživotne ho hlboko poznačilo inšpiratívne prostredie rodného Gombáša (dnes Hubová) – malebnej dolnoliptovskej podhorskej dedinky, odkiaľ pochádzal aj významný katolícky mysliteľ Jozef Kútnik-Šmálov. Bol to pre Juraja Chovana-Reháka kľúčový bod.

Tu sa 3. januára 1931, v mlyne pri potoku, narodil a získal elementárne vzdelanie. Potom študoval na gymnáziách v Levoči a Ružomberku, kde zmaturoval.

Vzápätí bol prijatý za bohoslovca do Veľkého seminára v Spišskej Kapitule, ale v štúdiu už nemohol pokračovať, lebo v septembri 1950 komunisti seminár zatvorili.

Dva roky pracoval ako prevádzkový účtovník v Štátnych lesoch, odkiaľ odišiel na Filozofickú fakultu UK v Bratislave študovať slovenčinu a ruštinu (1952 – 1957).

Pamätník slovenskej literatúry

Ako učiteľ pôsobil v Trnave, Ružomberku, rodnej Hubovej i susednej Ľubochni. V polovici 60. rokov prišiel do Martina, kde sa stal jazykovým redaktorom Vydavateľstva Matice slovenskej.

Keď vzniklo literárno-múzejné pracovisko (1966) – vtedy pod názvom Pamätník slovenskej literatúry Matice slovenskej (dnes Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice) –, dostal ponuku participovať na jeho činnosti. Následne bol takmer päť rokov vedúcim edičného a metodického oddelenia Pamätníka.

Dôsledky nastupujúcej normalizačnej éry spôsobili v Matici slovenskej okrem iného aj personálne zmeny. Na naliehanie matičných kolegov a priateľov prebral Juraj Chovan zodpovednosť za Pamätník slovenskej literatúry, ktorý v neľahkých časoch viedol dve decéniá (1971 – 1991).

Snímka: Anton Kulan, portál www.t2.sk

Komplementarizujúce knižné diela

Začiatkom 90. rokov sa stal riaditeľom Slovenského historického ústavu v  Ríme, zriadeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Externe redigoval obnovený časopis Verbum, po odchode z Matice slovenskej bol tri roky šéfredaktorom Katolíckych novín (1993 – 1995).

Už ako dôchodca sa na istý čas vrátil do Matice slovenskej, aby pomáhal pri riešení výskumných úloh súvisiacich s  tematikou Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zásadným Chovanovým vkladom počas účinkovania v Matici slovenskej bola realizácia obsahovej koncepcie a systematické vydávanie literárnomúzejných zborníkov – sprvu pod názvom Literárne pamiatky a pamätníky, neskôr Letopis Pamätníka slovenskej literatúry a nakoniec Literárnomúzejný letopis.

Redigoval prvých dvanásť ročníkov uvedených zborníkov (1967 – 1978), v ďalšom období pravidelne prispieval do ich vydaní. Osobitnú kategóriu Chovanovej činnosti predstavuje zostavovanie a redigovanie komplementarizujúcich knižných diel.

Spomenieme aspoň pamätnice venované katolíckym osobnostiam z prvej fázy národného obrodenia (Anton Bernolák, Ján Hollý). Popri literárnych zreteľoch nezabúdal ani na lingvistické hľadisko a okrem štúdií a článkov pripravil na vydanie Jazykové dielo Jozefa Škultétyho a iné tituly.

Verbum a Katolícke noviny

Po nežnej revolúcii (1989) nebolo veľa ľudí schopných prevziať zodpovednosť za oživenie dovtedy potláčaného kresťanského časopisectva. Všeobecne rozhľadený Juraj Chovan dobrovoľne prijal a bez nároku na honorár plnil úlohy súvisiace s obnovou významného duchovného a kultúrneho periodika Verbum.

Získal preň aj prvý okruh kvalitných spolupracovníkov. Neskôr na tomto základe prijal funkciu šéfredaktora Katolíckych novín. Pri vykonávaní náročných povinností sa harmonicky stretávala i spájala Chovanova jazyková a duchovná erudícia.

Silnou stránkou bola jeho odborná pripravenosť na riešenie úloh, hlavne dôkladná znalosť slovenčiny, latinčiny a nemčiny. Tvorivo ju uplatnil aj pri výskume staršej slovenskej literatúry a prvej etapy národného obrodenia.

Uvedeným okruhom sa venoval tiež v rámci realizácie expozícií Literárneho múzea Matice slovenskej, ako aj pri svojej vedeckej kandidatúre, ktorú obhájil prácou K počiatku literatúry národného obrodenia (1981).

Titulná strana Katolíckych novín z mája 1993, keď Juraj Chovan-Rehák prebral funkciu šéfredaktora. Pod jeho vedením noviny vychádzali od roku 1993 – 1995. Snímka: archív KN

Portréty osobností, literárne expozície

Za zmienku rozhodne stoja i Chovanom zostavené fotosúbory a celistvé portréty osobností staršej slovenskej literatúry, aktívna účasť na mnohých vedeckých konferenciách s literárnohistorickou, respektíve literárnomúzejnou tematikou.

Špeciálnu pozornosť venoval problematike originálu a  kópie v múzeu, čo malo ohlas aj v zahraničí. Angažoval sa tiež v Literárnomúzejnej komisii pri Medzinárodnej rade múzeí (ICOM).

Medzi dôležité segmenty Chovanovej činnosti patrilo aj autorské riešenie nových stálych literárnych expozícií (Literárne múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch, Pamätná izba Jána Hollého v Dobrej Vode a iné).

Aktívny aj na dôchodku

Agilný Juraj Chovan nezaháľal ani na dôchodku, čo ilustrujú jeho knižné diela (Kresťanské korene Slovenska, 2002; Západ verzus Východ, 2016 – spoluautor), podnetné štúdie (Dr. Jozef Cieker, Na okraj svätoplukovskej rebélie – slovenskohistorické reflexie a iné) a preklady (J. Valentini: Žalospev, 2007 a iné).

Sumarizujúc možno konštatovať, že prakticky všetky Chovanove texty sú na rozhraní literatúry a kultúrnej histórie. Vždy si uvedomoval historickú determinovanosť spoločenských hnutí, myslenia a tvorby, a tak plynule prechádzal z pozície historika k filozofovaniu a odtiaľ k teologizovaniu.

Zdanlivo akoby nebol „ukotvený“ ani v  jednom odbore, ale participujúc na myslení v hraničných súvislostiach, objavoval to, čo mnohí špecialisti nezriedka míňajú – zmysel nášho poznania.

Atribútom jednoty bola v  jeho prípade dôsledná systematizácia kulturologických hľadísk. Juraj Chovan-Rehák nás opustil minulý rok 27. novembra v Ružomberku.