Katolíci majú byť svedkami pokoja

Dnešná doba pripomína 30. roky 20. storočia – napätia, konflikty a rozkoly podobné tým pred druhou svetovou vojnou,“ upozorňuje Marek Šmíd z Katedry cirkevných dejín a literárnej histórie na KTF UK v Prahe. „Ľudia strácajú hanbu, slušnosť a ochotu ustupovať; hlavným cieľom je presadiť sa a užívať si.

Dialóg ustupuje hlasitej menšine krikľúňov.“ Toto všetko podľa neho vytvára podmienky na vzostup nenávistných hnutí, ktoré pripomínajú ideológie netolerancie.

„K tomu sa pridáva ekonomická neistota, šírenie dezinformácií, strata dôvery v inštitúcie, sociálna zmena a mnohé ďalšie veci, ktoré otvárajú priestor na radikalizáciu nálad a šírenie nenávisti. Tak sa vytvára prostredie vedúce k totalitným režimom, aké poznáme z 20. storočia,“ upozorňuje cirkevný historik.

STÁLE NEBEZPEČENSTVO

Pojmy fašizmus a antisemitizmus v sebe stále skrývajú veľké nebezpečenstvo. Fašizmus sa zrodil v Taliansku po prvej svetovej vojne ako reakcia na chaos a nespokojnosť v spoločnosti.

Hitlerov projekt bola démonická anticirkev Z historických dokumentov vyplýva, že Svätá stolica už veľmi skoro verejne a ostro odsúdila nacionálny socializmus a najmä jeho ideológiu. Jasný dôkaz predstavuje zaradenie hlavného diela nacistického ideológa Alfreda Rosenberga Mýtus 20. storočia na Index zakázaných kníh.

Nariadil to pápež Pius XI. už 9. februára 1934, teda iba dva týždne potom, ako Hitler urobil Rosenberga ideologickou hlavou NSDAP. Kniha sa na index dostala preto, lebo vyjadruje opovrhnutie všetkými dogmami Katolíckej cirkvi vrátane základov kresťanstva a úplne ich neguje.

Obhajuje potrebu založiť nové náboženstvo a novú nemeckú cirkev. Šíri princíp, podľa ktorého je potrebná nová mýtická viera krvi; viera, pri ktorej možno obhájiť božskú povahu človeka skrze jeho krv; viera podložená vedou, ktorá stanovuje, že nordická krv predstavuje mystérium, ktoré prekonáva a nahrádza staré sviatosti.

Hitlerov projekt v skutočnosti nebol nijakou stranou. Bola to bizarná démonická anticirkev. Vo svojej obľúbenej knihe o mágii si viackrát podčiarkol, že „kto nenosí v sebe démonické semeno, nikdy nedá zrod magickému svetu“.

Už dávno je známe, že prepadol okultizmu, hypnóze, kyvadlu, grafológii, jasnovidectvu, astrológii i čiernej mágii. Z istého hľadiska možno Hitlera považovať aj za „otca“ nesmierne radikálneho neverectva.

Na prevrat morálnych pojmov a duchovnej orientácie vyzýval aj slovami: „Ukončíme mylnú cestu ľudstva. Tabule zo Sinaja stratili svoju platnosť. Svedomie je židovský vynález.“

„Táto autoritárska ideológia, ktorá odmietala demokraciu, sa usilovala o vládu silnej ruky a pôsobila na emócie,“ približuje cirkevný historik. Zdôrazňuje však, že jej nebezpečnejším variantom bol nacizmus, známy nenávistným antisemitizmom, čo viedlo k holokaustu a genocíde Židov.

„Pokiaľ by som mal fašizmus stručne definovať, povedal by som, že táto ideológia presadzuje centralizovaný štát s neobmedzeným vodcom, potláča opozíciu, ruší slobodu slova a uchyľuje sa k násiliu. Ten druhý fenomén, antisemitizmus, predstavuje hlboko zakorenenú nenávisť voči Židom. Z dejín vieme, že viedol k systematickému prenasledovaniu a masovým vraždám.“

Marek Šmíd pripomína, že nebezpečné sú obidve ideológie najmä preto, že šíria nenávisť, rozdeľujú spoločnosť a  ohrozujú základné ľudské práva.

PRE NÁS NEPRIJATEĽNÉ

Na otázku, ako sa má k týmto hnutiam postaviť katolík, je odpoveď jasná. „Pre katolíka sú fašizmus, nacizmus a komunizmus neprijateľné. Pápež Pius XI. ich odsúdil už v 30. rokoch 20. storočia. Katolíci by sa mali jasne vymedzovať voči fašizmu, antisemitizmu a nenávistným hnutiam, pretože cirkevné učenie je založené na láske k blížnemu, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.“

Cirkevný historik pripomína, že každý človek má jedinečnú hodnotu, lebo je stvorený na Boží obraz, a  nenávistné ideológie, ktoré to popierajú, sú s vierou v rozpore.

„Ako významná súčasť spoločnosti by sa katolíci mali predovšetkým snažiť o mier, podporovať dialóg, presadzovať ochranu slabých a prenasledovaných, odmietať nenávistné hnutia a byť svedkami pokoja.“

NEBEZPEČNÝ IZMUS

Pápež František hovorí, že prípona -izmus nikdy nerobí dobrotu. Podľa jeho slov jedna vec je, aby sa ľud prejavil, iná je vnucovať mu populistický postoj. Preto si treba dávať pozor aj na suverenizmus.

„Je to nebezpečná ideológia, ktorá zdôrazňuje právo štátu vládnuť bez vonkajších zásahov, čo môže viesť k jeho izolácii,“ vysvetľuje Marek Šmíd.

„Áno, pápež František skutočne varuje, že všetky izmy vrátane suverenizmu môžu byť rizikové. Môžu oslabovať medzinárodnú spoluprácu v otázkach, ako je zmena klímy a ľudské práva, potláčať celosvetovú spravodlivosť a slúžiť populistom, ktorí rozdeľujú spoločnosť. Nadmerný dôraz na národnú suverenitu podkopáva medzinárodnú spoluprácu a ohrozuje globálnu stabilitu pre svetový mier.“

PRISVOJIŤ SI VIERU

Hitler v prejave z 5. augusta 1933 definoval jadro svojho programu: „My sami sa staneme cirkvou!“ Počas dvanástich rokov tomu v Európe padli za obeť milióny Židov a kresťanov. Žiaľ, vyplýva z toho, že keď niekto dosiahne politickú moc, môže si ľahko prisvojiť aj vieru a odstrániť „nevercov“.

„Podľa niektorých politológov fašizmus i nacizmus predstavujú ideológie s náboženskými prvkami, niekedy označované ako takzvané sekulárne náboženstvá. Nacistická ideológia, prijatá po roku 1933 za štátnu ideológiu, nebola len Hitlerovým naplnením politických túžob, ale aj odrazom uskutočnenej duchovnej revolúcie v Nemecku. Nacizmus sa pre mnohých ľudí stal novou vierou,“ hovorí Marek Šmíd.

Hitler pragmaticky oslovil Evanjelickú i Katolícku cirkev, aby získal podporu všetkých Nemcov. „Zneužil náboženstvá a rasové predsudky na ospravedlnenie genocídy, čo viedlo k smrti miliónov Židov a ďalších nepohodlných skupín.“

História ukazuje, že absolútna moc môže manipulovať vierou na presadenie ideológie a elimináciu nesúhlasiacich. „To však závisí od charakteru režimu a  politických štruktúr, ktoré buď zaručujú slobodu viery, alebo ju potláčajú kvôli mocenským ambíciám.“

PROROCI ŠIALENSTVA

Pápež Pius XI. demaskoval Hitlera ako „proroka šialenstva“. Žiaľ, po druhej svetovej vojne ďalší vodcovia iných izmov pokračovali v hitlerovskej vízii obrovského prevratu morálnych pojmov a duchovnej orientácie ľudí.

„Totalitné ideológie 20. storočia sa prejavovali absolútnou mocou, kontrolou médií a  potlačovaním nezávislého myslenia. Odmietali demokraciu a pohŕdali životom, aj keď sa vždy objavovali pod novými menami. Podstata však zostávala rovnaká,“ zdôrazňuje cirkevný historik.

Nacizmus, fašizmus i komunizmus mali a  majú spoločné rysy: neobmedzenú moc vodcu, jasne definovaného nepriateľa, propagandu manipulujúcu verejnú mienku a potláčanie ľudských práv.

NEVIEME SA POUČIŤ

„Aj dnes vidíme náznaky, ktoré pripomínajú totalitné prvky, ako je obmedzovanie slobôd, šírenie dezinformácií a rozdeľovanie spoločnosti. Pokiaľ nebudeme obozretní, hrozí, že sa história zopakuje.“

Po štyridsiatich rokoch komunistického útlaku v Československu sa znovu musíme pýtať, či sme sa z minulosti poučili. „Osobne si myslím, že ľudia sa z histórie nepoučia, pretože podobné chyby sa stále opakujú.“