Katolícke noviny by mali búšiť na svedomie sveta
Štefan Bučko patrí k dlhoročným čitateľom Katolíckych novín. Snímka: Erika Litváková
To, že Katolícke noviny majú 175 rokov, je neuveriteľné,“ hovorí Štefan Bučko. Jeho osobná história s KN je tiež dosť dlhá. Siaha až do totality. „Keďže naša rodina verejne praktizovala katolícku vieru, Katolícke noviny sme si kupovali a vždy boli u nás na stole.“
Aj keď vtedy boli viaceré články poplatné režimu a prísne cenzurované, pozorný čitateľ tam našiel texty, ktoré boli jasne katolícke. „Ak ste čítali medzi riadkami, vždy ste objavili niečo, čo sa dalo považovať za kritiku režimu a výzvu bojovať za slobodu. V tom čase boli Katolícke noviny maličké svetielko uprostred totalitnej tmy,“ spomína Štefan Bučko.
Dnes sú pre neho Katolícke noviny zdrojom informácií, ktoré idú do hĺbky. „Napríklad v čísle 42, ktorého súčasťou bola Misijná príloha, ste sa zaoberali pomocou v africkom štáte Malawi. Urobili ste to veľmi hlbokým spôsobom zo všetkých strán. Priniesli ste aj informácie o tom, ako sa tam angažujú naši veriaci, misionári a dobrovoľníci – aj prostredníctvom Pápežských misijných diel.“
Pre Štefana Bučka to bolo veľmi podnetné čítanie. „Pri misijnej pomoci najviac zaváži, keď miestnym domorodým obyvateľom ukážete, ako si môžu pomôcť sami. Teda, že aj tu platí stará známa pravda: nedám ti len rybu, ale dám ti udicu, aby si si rybu mohol uloviť sám. To je jeden zo spôsobov, ako môžeme my katolíci búšiť na svedomie sveta a prakticky ho premieňať. To by mala byť aj hlavná myšlienka Katolíckych novín.“
Okrem rubriky Misie, ktorú vníma aj osobne kvôli profesijnému zameraniu svojho brata Ladislava, si v KN rád prečíta články o zaujímavých osobnostiach. „Mnohé z nich sú nenápadné alebo nechcú o sebe hovoriť, ale vy redaktori ich viete objaviť, urobiť s nimi rozhovory a poukázať na ich záslužnú prácu.“
SÝTIŤ SA SLOVOM
Každé periodikum sa vyznačuje tým, že v ňom čitatelia hľadajú svojho autora, lebo si už zvykli na spôsob jeho myslenia, vyjadrovania, písania, ako spracováva danú tému. „Ak sa dvaja autori venujú rovnakej téme, nikdy to nie je rovnaký článok. Jeden sa vám páči viac ako ten druhý. Preto si človek vždy vyberá to, čo mu je bližšie a čo potrebuje pre svoj život, pre nasýtenie svojej duše.“
Štefan Bučko by si nevedel predstaviť život bez katolíckeho slova. „A nejde len o Katolícke noviny, doma mám mnoho literatúry, ktorá sa týka viery. Aj keď mám 67 rokov, stále sa mám čo vzdelávať. Nehľadám však prvoplánové reflexie, ale snažím sa dostávať do filozofických záležitostí, ktoré ma posúvajú ďalej vo viere a v tom, aby som lepšie pochopil, čomu a komu som uveril.“
Tlačené slovo v Katolíckych novinách je pre Štefana Bučka povzbudením aj „vtedy, keď múdry človek napíše editoriál, komentár či vlastnú úvahu. Vždy je prínosné, keď editoriál vovedie čitateľa do témy a odkáže na súvisiace články. Najradšej mám príbehy, ktorých autori približujú vlastnú skúsenosť viery, hľadania a poznania“.
Od januára 2022 každé číslo Katolíckych novín zaostruje na tému týždňa. „Tematické čísla sú to najlepšie, čo sa mohlo Katolíckym novinám stať, lebo neponúkajú iba jednostranný pohľad, ale snažíte sa dospieť k pravde aj kritickými vecami. Vďaka tomu môže čitateľ zaujať svoj vlastný vnútorný postoj k danej problematike.“
ZVUKOVÉ NOVINY
Herec a recitátor patrí k čitateľom, ktorí oceňujú liturgickú prílohu Deň Pána. Dlhé roky vychádzali liturgické čítania na novinovej dvojstrane, ale od Adventu 2013 sú k dispozícii na samostatnom vloženom letáku. „Je to veľmi praktická pomôcka. Keďže patrím k lektorom v bratislavskej Trojičke, už vopred si prečítam všetky nedeľné čítania. Keď mám spoluminištrantov, úryvky zo Svätého písma a prosby si rozdelíme. Keď som sám, čítam počas svätej omše všetko.“
Štefan Bučko načítal celú Danteho Božskú komédiu aj Miltonov Stratený raj. Výraznou mierou sa podieľal aj na audioknihe Biblia, ktorú minulý rok vydal Spolok svätého Vojtecha.
Ani načítať Katolícke noviny by nebol problém. „Ide len o to, aby ste poslucháčovi nevnucovali vlastnú predstavu textu, ale aby ste mu ponúkli čistú a logickú interpretáciu.“
PAPIER ČI INTERNET
Štefan Bučko patrí ku generácii, ktorá nedá dopustiť na papier. „Doma sme si všetko odkladali, aj Katolícke noviny. Túto vlastnosť mám po otcovi, ale manželka mi hovorí, že už to treba triediť, lebo potom sú z toho hŕby papiera. V tomto je elektronika pomocou, aj keď sa mi stále viac páči papier. Keď otvorím noviny či knihu, veľmi dobre sa v tom viem orientovať, zapamätám si, že na ľavej strane bol titulok a na pravej boli fotografie. Aj ako študent som si hneď spomenul, kde čo bolo, a podľa toho som si to našiel. Aj výskumy hovoria, že človek si lepšie zapamätá informáciu z knihy a papiera ako z čítačky alebo monitora.“