Katolícke noviny v roku 1870 prevzal Spolok sv. Vojtecha
Snímka: knižnica SSV
Korene vzniku SSV treba hľadať v aktivitách spätých s výcho-vou rímskokatolíckych kňazov k myšlienke, aby do kostolov i do kontaktov s veriacimi vniesli slovenčinu, teda jazyk ľudu, v spisovnej forme.
Úsilie Andreja Radlinského o získanie schválenia spolku si vyžadovalo enormné diplomatické úsilie a obetavosť. Po získaní cirkevného schválenia od prímasa a ostrihomského arcibiskupa Jána Šimora (12. novembra 1869), ktoré v apríli nasledujúceho roka potvrdili aj v Ríme, a v júli roku 1870 aj ministerstvo osvety, jeho entuziazmus a pracovná i organizačná aktivita ešte viac vzrástli.
Duchovná a mravná záchrana Slovákov
Andrej Radlinský chápal Spolok sv. Vojtecha od začiatku ako inštitúciu, ktorá mala v plnom rozsahu a dôsledne prevziať na seba duchovnú a mravnú záchranu slovenského národa, prebúdzanie a upevňovanie jeho národného povedomia a na všetkých slovenských školách v Uhorsku zabezpečiť jazykovo i obsahovo správne učebnice.
Všetky tieto ciele mal zabezpečovať práve edičný program spolku, postavený na troch principiálnych bodoch: vydávanie Katolíckych novín (vrátane prílohy Katolícka škola), vydávanie všeobecne platných učebníc pre národné rímskokatolícke školy, ako aj ďalších kníh pre dospelých.
Andrej Radlinský a jeho najbližší spolupracovníci Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek, František Richard Osvald, Martin Kollár, Juraj Slotta, Pavol Blaho a ďalší videli v Katolíckych novinách účinný spôsob obrany proti tým, ktorí útočili na Rímskokatolícku cirkev, jej kňazov a na veriacich, ktorí aj „napriek sľubom alebo hrubému nátlaku odolávali ateizmu, nevere a nemravnosti“.
„Katolícke noviny nebudú nič nového, poneváč to, čo sa v nich bude zastávať a trebárs i v novom rúchu predstavovať, je vec starodávna, to je naša sv. katolícka Cirkev, a jej život na tomto svete.“
Pavel Blaho
SSV preberá vydávanie KN
Život novozaloženého spolku, jeho víťazstvá a prehry, sa už v období jeho vzniku v maximálnej možnej miere odrážal aj na stránkach Katolíckych novín.
Jeho predstavitelia si uvedomovali význam periodickej tlače, preto po svojom založení v polovici roka 1870 obnovili ich vydávanie ako tlačového orgánu, vychádzajúceho ako týždenník. Noviny sa tlačili v Skalici a ich dočasným redaktorom bol Pavol Blaho, kňaz Ostrihomského arcibiskupstva.
Prvé číslo obnovených Katolíckych novín, s podtitulom Katolícke noviny ako orgán Spolku sv. Adalberta (Vojtecha), vyšlo dňa 7. júla 1870. Informácia o tom, že vydavateľom novín je Spolok sv. Vojtecha, je zdôraznený aj v titulku, aj v tiráži na poslednej strane novín, a nechýba tam ani zmienka o správcovi Andrejovi Radlinskom.
V úvodníku na prvej strane obnovených novín s názvom Provolanie na slovutných pánov Spisovateľov, Vzdelancov a Učencov slovensko-katolíckych sa čitateľom prihovára úvahou o význame slovenského školstva samotný zakladateľ Spolku svätého Vojtecha Andrej Radlinský.
Písali anekdoty i životopisy pápežov
Katolícke noviny mali v tomto období rozsah 12 strán. Ich obsah tvorili pravidelné rubriky, ktorých forma a štruktúra sa do konca roka 1870 nezmenili.
Patrili k nim záležitosti spolkové, články úvodné, články miešané, vestník, pôvodné listy, všeličo, otvorená pošta, literatúra a takzvané náveštie.
V týchto rubrikách prinášal hlavný redaktor spolu s ďalšími autormi čitateľom rozličné publicistické žánre, a to oslavné básne, poviedky, anekdoty, správy, pápežské listy (apoštolské breve), nábožensko-mravné porekadlá.
Články, zaoberajúce sa historickými udalosťami, ako aj osobnosťami, najčastejšie súviseli s dejinami škôl na našom území; alebo to boli životopisy pápežov.
Veľkou autorskou posilou bol takmer od obnovenia vydávania novín František Víťazoslav Sasinek (a najmä jeho články o dejinách, ale tiež o vtedajšom význame školstva), ako i František Richard Osvald.
Veľmi zaujímavá bola rubrika, odrážajúca korešpondenciu, doručenú do redakcie z rôznych končín dnešného Slovenska.
Samostatná rubrika spolku
Najviac boli Katolícke noviny prepojené so Spolkom svätého Vojtecha rubrikou záležitosti spolkové.
Už v treťom čísle novín, ktoré vyšlo 21. júla 1870, bolo na prvých stranách uverejnené oznámenie Andreja Radlinského, že stanovy Spolku sv. Vojtecha sú už „od Ministeria osvety a verejného vyučovania potvrdené“, pričom úprimnú vďaku vyslovil najmä ostrihomskému arcibiskupovi a prímasovi Jánovi Šimorovi. Pri tejto príležitosti bola v novinách uverejnená aj oslavná báseň od osuského farára Andreja Boleslava Ďurčeka.
V čísle 4 (vyšlo 28. júla 1870) uverejnil Andrej Radlinský list, dnes významný historický dokument, ktorý zvolával valné zhromaždenie na zriadenie Spolku sv. Vojtecha do Trnavy na 14. septembra 1870, a zároveň publikoval aj stanovy spolku.
V ďalších číslach Katolícke noviny prinášali výzvy pre všetkých Slovákov na jeho podporu (č. 6), zoznam členov (údov) dočasného výboru (č. 6), menoslov prvých zakladateľov a údov, ako aj zoznam ich darov a vkladov, z ktorých bol vytvorený tzv. vojtechovský fond (č. 8).
Osobitne noviny publikovali programy jednotlivých valných zhromaždení SSV vrátane ustanovujúceho, pozvánky na ne, zápisnice z nich, ako aj niektoré prejavy, ktoré tam odzneli. Menoslovy údov so zoznamami darov boli v nasledovných číslach pravidelne aktualizované.
Spolku svätého Vojtecha sa tak podarilo vytvoriť úspešnú spoluprácu tlačeného periodika a spolkovej činnosti, čím dokázal prepojiť rôzne agitačné a informačné zložky pre otázky viery, kultúry, národnej identity a duchovného života, a tak ešte razantnejšie oživiť činnosť (nielen) slovenskej rímskokatolíckej inteligencie do konca 19. storočia.