Kázal rybám i davom
Trinásty jún patrí v liturgickom kalendári sv. Antonovi Paduánskemu. Narodil sa okolo roku 1195 do šľachtickej rodiny a v pätnástich rokoch vstúpil do kláštora.
Spočiatku však nenosil hnedý františkánsky habit. Rehoľné začiatky strávil u augustiniánov, kde ho okolo roku 1219 vysvätili za kňaza. Ďalší rok sa stretol s františkánmi a ich životný štýl ho natoľko zaujal, že sa k nim rozhodol pripojiť. Až tam prijal meno Anton. Túžil ísť na misie do Afriky, avšak choroba mu tieto plány prekazila.
Obľúbený kazateľ
Hlásať evanjelium tak zostal v Taliansku. Jeho kázne priťahovali zástupy ľudí. Dokonca i ryby. Traduje sa, že keď ho v Rimini ľudia odmietli, zašiel k brehu, kde k nemu priplávalo množstvo rýb. Hovoril im o sláve a dobrote Stvoriteľa. Na konci ich požehnal a tie odplávali.
Kázal v kostoloch i na námestiach. Svojou vľúdnosťou a výrečnosťou si získal aj neveriacich a inovercov. Koniec života strávil v Padove, kde 13. júna 1231 zomrel. Už o rok neskôr ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1946 mu pápež Pius XII. udelil titul učiteľ Cirkvi.
Zastával sa chudobných, keď mohol, pomohol. Na jeho pamiatku sa i dnes predáva chlieb sv. Antona. Získané peniaze idú biednym.
Ľalie a deti
Svätého Antonka, ako ho radi ľudia nazývajú, vídavame na obrazoch s ľaliou alebo s malým Ježišom na rukách.
Ľalie odkazujú na jeho čistotu a na sviatok sv. Antona 13. júna ich zvyknú kňazi požehnávať. V modlitbovej formulke prosia Boha, aby na príhovor sv. Antona ochránil tých, ktorí ich budú mať doma, od zlých duchov či chorôb. Tento rok tak urobia napríklad v Kostole sv. Petra a Pavla v Nitre i vo františkánskom kostole v Bratislave.
A prečo malý Ježiš? Keď bol otec Anton kázať vo Francúzsku, pozval ho na večeru jeden šľachtic, ktorý mu ponúkol i nocľah. Po večeri sa utiahol k modlitbe. Jeho hostiteľ si všimol žiaru, ktorá vychádzala spopod dverí rehoľníkovej izby. Nazrel dnu a uvidel dieťa, ktoré k Antonovi vystiera ruky a objíma sa s ním. Anton si ho túlil k sebe a volal: Môj Bože! Tajomstvo zázračného zjavenia sa k verejnosti dostalo až po desiatich rokoch. Na sviatok sv. Antona sa preto okrem ľalií požehnávajú tiež deti.
O svätcovej osobe hovorí i mnoho ďalších zázrakov. Je patrónom stratených vecí, k čomu sa viaže príbeh o ukradnutej knihe. V časoch, keď sa knihy prácne ručne prepisovali a o kníhtlači nechyrovali, zmizla Antonovi kniha s poznámkami a komentármi k Žalmom a Svätému písmu. Po Antonovej modlitbe k Bohu sa zlodej vrátil i s ukradnutým lupom.