Každý betlehem má jedinečný príbeh

Takmer štyri dekády svojho života sa umelecký rezbár Jozef Jonis (78) venuje práci s dlátom pri výrobe betlehemov, drevených plastík, drevorezieb, ale dokonca aj fujár.

Prezentoval tvorbu aj v zahraničí

Keď začne rozprávať, v jeho hlase cítiť radosť, že môže odovzdať svoje spomienky, rezbársku zanietenosť a zručnosť, ktorými sa prezentoval nielen doma. Jeho diela by ste našli aj v ďalekom svete, vo Veľkej Británii, za morom v USA a Kanade. S podporou Tribečského osvetového strediska v Topoľčanoch  okrem výstav doma ukázal svoju prácu aj v Čechách, v Nemecku či v Maďarsku.

Plastiky a reliéfy vyrezáva už niekoľko desaťročí. Interiér jeho domu pripomína ľudovú galériu. Námety diel majú prevažne figurálny charakter, čerpajúci z tradičnej kultúry. Preferuje ľudové motívy slovenskej dediny, napríklad pastierske scenérie. Využíva národnú tematiku s baladickou vôňou. Výraznejší charakter rezbárskych línií dosahuje v niektorých prípadoch rezbou do moreného dreva.

 
Inšpirácia pre rozhodnutie 

„Dlho som hrával futbal, a keď som aj pre zdravotné problémy prestal, zostal mi voľný čas, ktorý som chcel využiť lepšie, ako posedávaním pri pive. Na začiatku bol problém zohnať kvalitné náradie, dláta, nože, nebožiece, ale vždy je cesta, ktoru sa dajú veci riešiť. Požičiaval som si od kamarátov. Keď ma chytilo rezbárske nadšenie, dokázal som sedieť v dielni aj do neskorých nočných hodín.

Urobil som jeden krok a už som bol zvedavý, čo bude nasledovať, ako to asi bude vyzerať.“ Hoci pracoval v drevárskej fabrike na výrobu nábytku v Pravenci, nepovažuje to za pridanú hodnotu pre svoju prax s drevom. „Bola to predsa len sériová výroba jednotlivých kusov nábytku,“ vysvetľuje skúsený rezbár. 

Spolupráca je dôležitá

K rezbárskemu kumštu prichádzal často svojpomocne. „Umelecký rezbár musí vedieť kresliť a mať predstavivosť.“ Čo sa týka otázky technickej zručnosti, pousmeje sa: „Ako deti, keď sme pásli kravy na pasienku, mali sme pri sebe nožíky, ktorými sme vyrezávali píšťalky alebo postavičky. Už vtedy ma to asi ťahalo týmto smerom, ale tou šikovnosťou vtedy disponovali mnohí chlapci. Zručnosť príde postupne, ak sa tomu začne človek intenzívnejšie venovať.“

Veľmi pozitívne hodnotí priateľstvo a odbornú spoluprácu s nedávno zosnulým ďalším známym regionálnym rezbárom Jozefom Halmom z Bošian. Hlavne na začiatku ho zasvätil do špecifík tejto práce a zároveň si vzájomne vymieňali zručnosti a fígle, ako dosiahnúť čo najlepší výsledok. Pri výrobe fujár mu zas pomohli skúsenosti známeho fujaristu Matúša Nosáľa z Vígľaša. 

Výstavy a ocenenia v Topoľčanoch, Partizánskom, Prievidzi, Bojniciach ho povzbudzovali, že pravdepodobne to má zmysel. Ľuďom sa páčila jeho tvorba, a tak mal chuť pokračovať. Od majstra dostal  reliéf Jánošíka aj bývalý prezident Michal Kováč. Fujaru s venovaním zas syn Tomáša Baťu, ktorý po roku 1989 prišiel na návštevu do Topoľčian. Okrem iného vyrezal drevený kostolík obce, ktorý sa stal obetným darom pri svätej omši počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v Nitre v roku 1995. Často prichádzajú za ním aj kňazi, ak chcú podarovať originálny darček. Pre konkrétny projekt vždy vedel vybrať vhodný materiál. „Keby som zrátal drevo, z ktorého sú moje diela, hádam by bolo na jednu tuhú zimu,“ dodáva žartom.

Postavy v betleheme

Postavy v Betleheme majú jedinečný autorský rukopis a  najčastejšie ich majster stvárňuje podľa predlohy nášho folklóru. Ich výraz spája s ľudovou tradíciou a obrazom slovenského človeka na vidieku. „Pri vyrezávaní figúrok musí byť človek veľmi opatrný, lebo stačí málo a už sa človek poreže. Hoci sa to nezdá, ale aj vyrezávanie ovečiek dokáže byť zložité,“ pousmeje sa Jozef Jonis.

Najskôr vyrezáva postavy a mašťaľku s okolím nakoniec. „Najnáročnejšia je figúrka Jezuliatka. S tou sa vždy najviac natrápim.“ Betlehemy vyrezáva výhradne z lipového dreva, plastiky či drevorezby aj z jelše a fujary z bazy. Betlehem skúsil aj z javora, ale je to oveľa namáhavejšie. Lipa je prajná rukám rezbára. Drevo sa musí odrezať, keď je vegetačný pokoj a neprodukuje miazgu. Potom sa musí dôkladne vysušiť - dva, no lepšie tri roky. „Skúšal som aj iné drevo, ale len pri lipovom najlepšie vystúpia do popredia črty, či už figúrky, alebo celej kompozície.“


Jedinečný príbeh sa nezopakuje

Každý betlehem je jedinečným príbehom. „Na začiatku ho nosím určitý čas v hlave. Predstavujem si ho. Dĺžka času stráveného pri vyrezávaní betlehema je odlišná. Niekedy to človeka tak chytí, že aj manželke poviem, aby ma neotravovala a mal som pokoj.“ Otázku, koľko betlehemov už vyšlo z jeho rúk, nevie presne zodpovedať. Okrem detí a rodinných príslušníkov majú jeho betlehemy aj v kostoloch širšieho okolia.

Otec pracoval s drevom, krovmi. Vyrábal dvere, okná, ale aj skrine a kredence. Dokonca pracoval pri stavbe mostov. Aj dnes ho ešte obdivuje. Každý opracovaný kus dreva bol jedinečným dielom zručného remeselníka. „Asi som získal nejaké gény na túto prácu od otca. Nemám nasledovníka, moje tri dievčatá a ani jedno z vnúčat neprejavujú hlbší vzťah k rezbárstvu. Byť umeleckým rezbárom dnes, žiaľ, akosi mladým nechutí, nič im to nehovorí. Ich bavia skôr mobily a počítače. Pri nich  nemusia premýšľať. A pri profilovaní betlehema musíte naozaj uvažovať, ako postupovať, aby výsledok bol pozitívny.“
 

Izba s betlehemom je vľúdnejšia

Betlehem patrí k Vianociam, ľudia si zvykli, že pod stromček patrí betlehem. Atmosféra v izbe je zrazu akosi útulnejšia a ľahšie sa môžeme dostať do deja života malého Ježiša. „Pri každom betleheme sa vždy vraciam do spomienok z môjho detstva. Ale zároveň musím priznať, že som tiež chcel, aby niečo po mne zostalo.“

Na výrobe betlehemov nezbohatol. Robil to vždy z nadšenia a lásky k tým, ktorí ho o to požiadali. Za drevený reliéf, ktorý už mal zhotovený mu ponúkali naozaj slušné peniaze, ale nakoniec záujemcovi radšej vyrezal fujaru. Poslal ju lekárovi žijúcemu v Amerike, pôvodom zo Solčian. „Aj tak s tým mal len problémy. Fujara mu prišla až o mesiac, asi si mysleli, že je to zbraň,“ smeje sa dobrosrdečne. Na Vianoce by ľuďom želal dve veci: pokoj a porozumenie. Lebo práve tie najviac chýbajú dnešnému svetu.

„Vidím to na vzťahoch. Voľakedy sused so susedom vedeli, že je potrebné ísť a pomôcť aj bez pozvania. Dnes sa zabúda na pomoc a spolupatričnosť. Mnohí si myslia o sebe, že sú viac ako ten druhý. Nemáme na seba čas. V minulosti viac ľudia spolu rozprávali, napríklad na priedomí, varili spoločne lekvár, šúpala sa kukurica, pomáhali si pri akejkoľvek manuálnej práci. Takto sa ľudia najlepšie obdarovali. Posolstvo Vianoc by sme mali asi prežívať častejšie, ako len raz do roka.“ 

Rukopis majstrov slovenských betlehemov 

Betlehemy zobrazujú Ježišovo narodenie. Prinášajú nám biblický príbeh a typickú náladu sviatočnej chvíle.
Prvý živý betlehem vytvoril svätý František Assiský v Grecciu v roku 1223.

Na Slovensku je veľa tvorcov tejto klasickej kompozície. Existujú aj miniatúrne betlehemy, ktoré sa ukrývajú napríklad v škrupine orecha, alebo sú vyrobené zo šúpolia, z keramiky, technikou paličkovania či háčkovania. 

Zaujímavosťou je, že na konci 18. storočia panovník Jozef II. v Uhorsku zakázal stavať betlehemy, čo paradoxne podnietilo ľudí k ich domácej výrobe. Slováci motív Ježišovho narodenia často vsadili do rýdzo slovenského prostredia. A tak miesto exotických paliem, vidíme urastené jedle a smreky. Nazývame ich aj ľudové betlehemy. 

Kým na západnom Slovensku prevažovali statické betlehemy, na severe a východe rezbári tvorili tzv. prenosné betlehemy, ktoré sa používali pri koledovaní.
Najmenší betlehem na Slovensku vytvoril Jozef Praznovský v bobuľke nového korenia s veľkosťou 6 x 6 mm. Tento betlehem má certifikát Knihy slovenských rekordov. 

Jeden z najznámejších slovenských betlehemov v Rajeckej Lesnej od majstra Jozefa Pekaru zobrazuje život a históriu slovenského ľudu s pestrou variabilitou tradičných remesiel. Pracoval na ňom 15 rokov. Je 8,5 metra dlhý, široký 2,5 metra a vysoký 3 metre.
Čo sa týka veľkosti a hmotnosti postáv, veľký betlehem majú v Novom Meste nad Váhom. Najväčšie sochy sú vysoké viac ako dva metre a hmotnosť každej z nich je niekoľko sto kilogramov. Betlehem má 30 postáv a štyri zvieratá. Sochy sú vyrezané z osikového alebo lipového dreva a vytvorili ich ľudoví rezbári z Nového Mesta nad Váhom a okolia. Rozsahom a veľkosťou figúr je tento betlehem skutočne najväčší na Slovensku, o čom svedčí aj zápis v Knihe slovenských rekordov.

Medzi jedinečné betlehemy na Slovensku môžeme zaradiť aj ten z Banskej Štiavnice. Nie je veľký len svojím rozmerom, ale púta pozornosť najmä výjavmi zo života baníkov. Dobývanie zlata a striebra, dobový salamandrový sprievod či slávnostný banícky šachtág – prijímanie nových členov do cechu sú unikátom.  Excelentne  zobrazuje históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku. Nachádza sa v ňom približne osemsto postavičiek, z toho asi polovica je pohyblivých. Autorom je Peter Chovan. Predpokladá sa, že betlehem bude ďalej rásť s novými výjavmi zo života banského mesta a jeho okolia.