Kdesi sa nám vytratila

Ľudia sa často na úrovni sociálnej interakcie voči druhému prezentujú dvomi protirečivými akcentmi. Buď bez akéhokoľvek ohľadu vykričia vlastnosti, obmedzenia a zlyhania človeka, alebo zámerne prehliadajú a prikrývajú negatívne stimuly, ktoré v nich vyvoláva konanie druhého. Z pohľadu konštruktívneho konania ani jeden nemôžeme označiť za ideálny. Niekde uprostred medzi tými pólmi by sme mohli nájsť taktnosť.  
    

 

Peter Slovák 04.05.2020
Kdesi sa nám vytratila

Zabúdame si ju doma odloženú v zásuvke želaného správania, ktoré očakávame od druhých. Diskrécia je špecifická vlastnosť v správaní, ktorá sa prejavuje v schopnosti človeka zachovať dôvernosť, mlčanlivosť, diskrétnosť.

K tomu patrí dispozícia vysloviť uznanie, porozumenie, starostlivý záujem, ale predovšetkým vyjadriť úctu a dôveru človeku pri rešpektovaní individuálnych svojrázov osobnosti.  

V taktnosti sa snúbi rečnícka zručnosť s nepovýšeneckým postojom. Aby sme dozreli v schopnosti byť za každej okolnosti taktní, mali by sme sa naučiť určité zásady.

Mali by sme mať vždy na zreteli predovšetkým pozitívny vzťah k aktuálnej situácii, nie voči človeku, jeho vlastnostiam alebo osobnej histórii, ako sa mylne domnievame.

Ďalšou dôležitou devízou je vedieť si zachovať nenásilný postoj pri dosahovaní cieľov. Podstatným je cit pre mieru vo vzťahu k svojim prianiam. Ak sme taktní, náročnosť, prísnosť na seba nepresúvame na druhých.


Diskrécia je vždy pozitívne odmenená
 

Okrem toho vyššia úroveň taktného správania sa prejavuje v ohľaduplnosti a diskrétnosti pri riešení problémov. Majstrom v taktnosti bol sv. Ján Bosco.

Ako o ňom píše v jeho životopise Jur Koza Matejov: „Bol mužom zdravého zmyslu, správneho úsudku a jasného vyrovnaného ducha.“

Raz za ním prišli dvaja náruživí hráči spýtať sa, na ktoré čísla lotérie by mali staviť, aby vyhrali. Iný by ich možno poslal rýchlym krokom preč, ďalší by si zaťukal na čelo a vysmial ich, niektorý by im azda aj vynadal.

Don Bosco sprvu nechcel nič poradiť, ale keď stále na neho doliehali, poradil im: „Postavte všetko na čísla 5, 10 a 14 a uisťujem vás, že vyhráte terno.“

Keď odišli, vysvetlil svoje tutovky: „To sú čísla, na ktorých vyhráte večný život. Zachovávajte Pätoro cirkevných prikázaní, Desatoro Božích prikázaní, konajte 14 skutkov kresťanského milosrdenstva a vyhráte najväčší poklad v nebi.“

Stalo sa mu tiež, že istá neodbytná žena chcela od neho do svojho pamätníka stoj čo stoj podpis. Svätec sa nechcel dotknúť dámy, a tak do pamätníka hrubými literami napísal: „Prijal som od pani X. Y. sumu 2 000 frankov v prospech svojho diela, čo potvrdzujem vlastnoručným podpisom.“
 

Niekedy vieme zraniť slovami
 

Taktnosť je umenie a zároveň vlastnosť zrelého človeka, ktorý vie správne vážiť svoje slová.

Zrkadlí sa v múdrom chápaní života, keď radosť nehľadáme vo vlastnej jedinečnosti a nedehonestujeme človeka, hoci sa nám jeho správanie zdá jednoduché, obyčajné či prostomyseľné.

Možno v našich očiach zbytočnosti, ktorými nás zaťažujú druhí, sa dajú kulantne zvládnuť s nadhľadom radostného človeka.

Taktný človek dokáže v kritickej situácii povzbudzovať pri neúspechu, vzbudzovať a posilňovať sebadôveru iného. Prečo to robí?

K jeho disponibilným osobnostným vlastnostiam patrí charakternosť, úprimnosť, sebakritickosť, sebaovládanie, rozvážnosť a vyrovnanosť. Ale tiež  trpezlivosť, slušnosť, kultúrnosť, príkladnosť v plnení si povinností.

Tieto konštituenty taktnosti by mali byť viac-menej zastúpené, aby sme druhému zbytočne neublížili. Ak sme ľudsky a nie teatrálne zdvorilí, vráti sa nám to.

Nastavením zdržanlivosti u seba iným prejavíme nielen veľkorysosť, ale ukážeme aj veľkosť – dimenziu človečenstva v nás.