Keď Fidel zrušil Vianoce na Kube

Keď sa v roku 1959 chopil na Kube moci Fidel Castro, nastolil v ostrovnej krajine socializmus, ktorého súčasťou bola aj ateizácia spoločnosti. O rok neskôr sa niekoľko miestnych biskupov podpísalo pod list, v ktorom potvrdili dlhodobý odmietavý postoj Cirkvi voči komunizmu a katolíkov vyzvali odmietnuť ho. Režim v odpovedi na tento list skonfiškoval majetok Cirkvi a zatkol viacerých katolíckych veriacich.

Ateizácia Kuby pokračovala a jej vrcholom bol rok 1969, keď Fidel Castro zrušil slávenie Vianoc a ľudia museli chodiť do roboty ako v normálne pracovné dni. Tento stav trval takmer 30 rokov, až kým kubánskeho lídra o obnovenie slávenia sviatkov v karibskej krajine nepožiadal pápež Ján Pavol II. pred plánovanou návštevou Kuby v januári 1998.

Pápežov úmysel Fidelovi Castrovi sprostredkoval vtedajší vatikánsky hovorca Joaquín Navarro-Valls. „Fidel povedal, že obnovenie slávenia Vianoc by bolo ťažké, pretože sviatky vychádzali na obdobie uprostred zberu cukrovej trstiny. Odpovedal som mu: ,Ale Svätý Otec by sa vám verejne poďakoval za toto gesto po pristátí na Kube,‘“ priblížil Joaquín Navarro-Valls vyjednávanie v rozhovore pre Vatican insider.

Po dlhej diskusii kubánsky líder nakoniec súhlasil s tým, že slávenie Vianoc bude povolené iba jeden rok. „Ako však vieme, odvtedy až dodnes je deň oslavy Narodenia Pána na Kube dňom pracovného pokoja,“ dodal niekdajší vatikánsky hovorca v rozhovore z roku 2016.

Absencia Vianoc nepredstavovala zvláštnosť

Ako Kubánci s odstupom času spomínajú na obdobie, keď sa v krajine vianočné sviatky oficiálne neslávili? „Možno tí najstarší z pamätníkov by k tomu vedeli niečo povedať, ale keď som sa rozprával s takými 50- či 60-ročnými, veľa o tom nevedia. A čo je zaujímavé, absencia Vianoc pre nich nepredstavovala nijakú zvláštnosť. Nevidia dôvod pýtať sa, prečo situácia bola taká, aká bola. Vyrastali totiž už v zmenenom režime,“ poznamenáva pre KN Michal Vrták, ktorý na Kube pôsobí ako misionár Spoločnosti Božieho Slova.

Dni od 24. do 26. decembra, ktoré sú u nás sviatočnými, boli pre Kubáncov bežnými pracovnými dňami. Veriaci spočiatku slávili Vianoce aspoň v kruhu rodiny, oficiálne im za to nehrozili žiadne sankcie. „Problémom boli tie neoficiálne veci, ktoré sa do zbierky zákonov nenapísali, ale boli vyžadované. Keď sa aj rodiny zo začiatku schádzali na nejaké spoločné prežitie Vianoc, veľmi výnimočne si to spájali s oslavami Narodenia Pána.

Postupne bolo aj toto rodinné stretnutie čoraz náročnejšie, pretože dospelí museli pracovať, deti boli v internátnych alebo polointernátnych školách, a tak chodili domov len na víkend alebo neskoro večer,“ približuje slovenský misionár.

Chýbajú tradície

Obnovenie slávenia Vianoc prišlo pred návštevou pápeža Jána Pavla II., na ktorého príhovor Fidel Castro povolil oslavy Narodenia Pána. Mali pre Kubáncov sviatky o to špeciálnejší nádych, že sa za obnovenie ich slávenia prihovoril samotný pápež? „Ani nie. Vo všeobecnosti to bol dôvod na radosť iba preto, že mali o jeden deň pracovného voľna naviac. Pre tých pár katolíkov, ktorí tu sú, to však malo iný nádych a cítili veľké duchovné spojenie s Cirkvou,“ hovorí Michal Vrták. Dodáva však, že prvé roky po obnovení voľna 25. decembra bolo na niektorých miestach náročné dosiahnuť, aby sa tento voľný deň rešpektoval.

Takmer 30 rokov bez Vianoc sa podpísalo i na súčasnej podobe sviatkov. „Mnohí by chceli prežívať Vianoce, ale spájajú si ich s tým, čo videli vo filmoch: stromčeky, svetielka a darčeky. Na to však nemajú prostriedky. Katolícke rodiny sa snažia zísť na spoločné slávenie, ale vyslovene o tradíciách sa už nedá hovoriť,“ konštatuje slovenský verbista.

Sviatočná atmosféra medzi chudobnými

Kňazská služba Michala Vrtáka sa počas Vianoc oproti iným dňom v roku príliš nelíši. Vo farnosti neslávia ani polnočné sväté omše. „Sme perifériou Havany a ľudia tu neradi chodia po tme. Neboja sa zločinu, akoby si niekto mohol myslieť, ale skôr toho, že sa cestou do kostola alebo domov potknú a spadnú. Pouličné osvetlenie je tu totiž veľmi slabé a cesty veľmi rozbité. Väčšina farníkov je už v pokročilom veku, a tak aj vigílna svätá omša sa tu slúži najneskôr o ôsmej večer. To však hovorím o našich dvoch farnostiach. Keby ste sa spýtali kňaza v centre mesta alebo na dedine, odpoveď by mohla byť odlišná.“

Pre svojich farníkov, ktorí žijú na ulici, otvárajú raz týždenne vývarovňu s názvom Comedor, kde sa dobrovoľníci snažia chudobným pripraviť výdatné jedlo a kde sa ľudia bez domova majú možnosť okúpať a vyprať si veci. „Počas Vianoc je pre nich pripravené aj malé posedenie, aktivity a tombola. Vždy niekto vysvetlí, pre koho sa tam stretávame a komu ďakujeme nielen za dary, ktoré po uvarení zjeme, ale aj za duchovné milosti a prísľub večného života.

Aspoň pri týchto aktivitách mám pocit, že naozaj slávime narodenie Spasiteľa a jeho Duch, duch Vianoc nás napĺňa pokojom,“ približuje Michal Vrták.

Na Kube spoznal poklad slovenských Vianoc

Michal Vrták prišiel na Kubu v novembri 2017, teda krátko pred Vianocami. Tento rok tak bude Narodenie Pána sláviť v Karibiku tretíkrát. Čo ho za ten čas prekvapilo na kubánskych Vianociach? „Po príchode ma prekvapilo najmä to, že sviatky prejdú bez povšimnutia väčšiny. Skutočne, väčšina Kubáncov Vianoce nezaregistruje alebo si ich všimne iba mimovoľne.

Tu som spoznal, aký veľký poklad má slovenské prežívanie Vianoc v jednotlivých rodinných tradíciách. Pretože aj keď nám Cirkev ponúka spoločné slávenie Narodenia Pána, tým najkrajším u nás sú práve rodinné, jedinečné tradície prežívania Kristových narodenín. Krása viery pre mňa spočíva v jedinečnom osobnom vzťahu s Bohom, ktorý si vytvárame, možno i nevedome, skrze naše rodinné tradície prežívania cirkevných sviatkov.“