Keď nás obchádza lenivosť
Aj v dôsledku telesného či duchovného vyčerpania sú v našom živote dni, keď nám akoby dochádza šťava. Najmä keď sa naše úsilie míňa účinku. Práve vtedy je podstatné nevzdávať sa, hoci sa nám nedarí. Čiastočný neúspech nie je dôvodom rezignovať ani podať ruku lenivosti.
Za krásami života sa nedá kráčať spolu s lenivosťou. Ilustračná snímka: Peter Slovák
V populácii sú dve skupiny ľudí. Jedni sa usilujú pracovať za hranicu telesných i duševných síl a iní sa kontinuálne vyhovárajú na situáciu, nedostatok príležitostí, prekážky, ktoré im do cesty kladie život. Úspech sa však dostaví vtedy, keď opakovane skúšame nájsť správne riešenie.
Nevyhovárajme sa
Lenivosť bráni človeku byť úspešný, využiť naplno svoj potenciál. Niekedy je strategické prijať aj čiastočný neúspech, ako sa vyhovárať na okolnosti. Neúspech totiž nemusí byť iba dôsledok našej chyby.
Vždy je vhodné povedať si: Mám na to, aby som to zvládol a nedám sa znechutiť iným človekom, ľuďmi či ich postojmi. Niekedy si ľudia z pohodlnosti zamieňajú lenivosť za prokrastináciu.
Prokrastináciou (lat. pro crastinus – na zajtrajšok) sa označuje chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Ide o psychickú skutočnosť a problém na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzického rozmeru.
Prokrastináciu si napríklad môžeme vypestovať situáciami, keď nie sme vonkajšími okolnosťami nútení zvládnuť určité úlohy a prispôsobiť tomu svoj čas.
Namiesto toho dokážeme tráviť dlhé epizódy života často nepodstatnými aktivitami, ako napríklad bezzmyselným surfovaním po internete, virtuálnymi, ale aj reálnymi komentármi či rozhovormi typu čo by bolo keby a podobne.
Neháďžme však flintu do žita a postavme sa proti lenivosti, ktorá „rada“ ospravedlňuje neúspech.
Pestujme si pevnú vôľu
Pevná vôľa je pre zdar dôležitejšia ako výška inteligenčného kvocientu. Nie každý, kto má vysoký intelekt, musí dosiahnuť aj úspech. A pripisovať neúspechu nedostatok schopností vedie k naučenej bezmocnosti (porov. Morin, 13 vecí, ktoré nerobia psychicky silní ľudia, 2015).
Narcislo Irala v knihe Pokoj srdca (1994) upozorňuje: „Duševné úkony v nás zanechávajú stopy a návyky. Dobré a cnostné skutky utvárajú v nás rámec myslenia, ktorý nám uľahčuje konať dobro. Naopak, naše priestupky alebo ústupky zanechávajú v nás trvácu náklonnosť k zlému a oslabujú našu vôľu konať dobro.“
A na inom mieste zdôrazňuje: „Miernime sa v jedení a pití, prekonávajme lenivosť, kontrolujme sexuálny pud, aby sme si zabezpečili zdravie tela i mysle a zaistili dobro celého človeka.“
Pevná vôľa je pre človeka dôležitý element telesného i duchovného života. Držme sa niekoľkých odporúčaní: Hľadajme dôvod, prečo sa usilujeme a namáhame. Podstatné je, aby sme za ním videli lásku, nielen vlastné uspokojenie a materiálne aspekty života.
Situáciám, keď človek cíti, že to nezvládne, má strach, prípadne ho už všetko prestalo baviť alebo stojí pred takmer neriešiteľnou úlohou, sa treba postaviť čelom. Posilní to vôľu a po určitom čase zistítme, že máme na to. Boh nám odpúšťa vo sviatosti zmierenia a výzva pre človeka je odpustiť si sám sebe.
Kontinuálne „hlodanie“ seba nepodporí aktívnosť v duchovnom ani telesnom prežívaní. Práve naopak - podporí rezignáciu a k lenivosti je to už len na skok.
Lenivosť má totiž dva hlboké korene. Svätý Ignác z Loyoly o nich hovorí, že nedbalosť a nezáujem vždy strpčujú lenivému človeku každú prácu. Nevie sa nadchnúť pre nič.
A svätý František Saleský (1567 – 1672) zdôrazňuje: „Pokušenie nemá nad nami nikdy toľko moci ako vtedy, keď sme leniví.“ Pokušenie nás nabáda vyhovárať sa a ospravedlňovať sa. Tomu by sa mal silný človek vyhnúť.
Čo nám môže pomôcť? Patrón katolíckej tlače, biskup a učiteľ Cirkvi František Saleský pokračuje: „Nasledovať Boha spočíva v tom, že sme k blížnym láskaví, že sme rozhodnutí plniť jeho vôľu, dôverujeme mu s pokorou a jednoduchosťou a znášame svoje vlastné nedokonalosti.“
Pri splnení týchto požiadaviek cnostného života, lenivosť nielen v telesnom, ale ani v duchovnom živote sa k nám nepriblíži.