Keď vežu opravovali, akoby sa vznášala

KOSTOL V STAROM SMOKOVCI JE NAJSTARŠÍ VO VYSOKÝCH TATRÁCH. , SNÍMKY: MÚZEUM TATRANSKEJ KINEMATOGRAFIE A FOTOGRAFIE, OZ ZACHRÁŇME POKLADY TATIER, AUTOR
KOSTOL V STAROM SMOKOVCI bol konsekrovaný v roku 1888, postaviť ho dal spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažnej Klotildy, manželky arcivojvodu Jozefa Karola Ľudovíta Habsbursko-lotrinského.
Charakteristickým znakom stavby je hrazdené murivo, to znamená, že nosná konštrukcia je z drevených hranolov a otvory sú vyplnené murivom.
Duchovné bohatstvo
„Kostol je pre nás kresťanov predovšetkým centrum duchovného života,“ hovorí farár farnosti Vysoké Tatry Ľubomír Cvengroš. „Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie je vzácny po architektonickej stránke, ale aj po duchovnej, keďže bol dlho farským kostolom, až kým sa v roku 2002 nedokončil v Novom Smokovci nový kostol.“ V letnom období sa tam stále slúžia nedeľné večerné sväté omše, po sezóne je už v Tatrách menej ľudí, tak sa využívajú iné kostoly. Tento rok však bolo slávenie bohoslužieb v lete obmedzené. „Riešil sa totiž havarijný stav veže. Bolo potrebné vymeniť spodné trámy, na ktorých veža stála, za nové.“
Záchrana pred búraním
Veľký kus dobrej práce v tom urobilo občianske združenie Zachráňme poklady Tatier, ktoré sa o záchranu sakrálnej stavby v Starom Smokovci usiluje už niekoľko rokov.
VEŽA SA PRED VÝMENOU TRÁMOV PODOPRELA OCEĽOVOU KONŠTRUKCIOU.
„V septembri 2023 sa zistilo, že drevené trámy, ktoré držia vežu, sú z väčšej časti prehnité. Dokonca bolo vydané rozhodnutie pamiatkarov, že sa bude búrať. Vďaka členovi združenia, ktorý má skúsenosti s technickými stavbami, sa však vymyslelo unikátne riešenie. Veža sa ešte pred zimou podoprela oceľovou konštrukciou,“ referuje Anna Bajzíková, ktorá má v OZ Zachráňme poklady Tatier na starosti komunikáciu a profil na sociálnej sieti.
Príčiny problémov sa tiahnu do minulosti. V roku 1929 do pôvodnej veže udrel blesk, a tak musela byť zbúraná. Nanovo bola postavená koncom 50. rokov, ale hranoly boli uložené priamo na betóne, čo rokmi spôsobiloskazu. „Cez zimu sa sušili nové hranoly. Medzi kostolom a farou je kaplnka, kde boli na istý čas uložené. V kaplnke sa kúrilo, a keď sme priebežne merali vlhkosť, s radosťou sme zistili, že sa sušia správne. Na jar tohto roka sme teda mohli začať s výmenou.“
Mravčia práca
Turisti, ktorí v tom čase prechádzali okolo, sa pristavovali, lebo mohli sledovať nevšedný úkaz – veža kostola akoby sa vznášala vo vzduchu... „Držali ju totiž len oceľové podpery a zdola boli postupne odoberané hranoly, ktoré boli menené za nové. Dôležité je, že teraz už nie sú položené priamo na betóne, ale na oceľových podperách.“
Všetky kroky boli koordinované s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. „Žiadali sme aj o dotáciu z ministerstva kultúry, ale nebola schválená. Pred dvoma rokmi sme boli v tomto úspešní, vtedy sa z toho financovala výmena strechy. Teraz si musíme vystačiť z príspevkov darcov v zbierkach, zvyčajne to bolo po 10 alebo 20 eur, čiže to bola mravčia práca. Na kostol sme umiestnili aj číslo transparentného účtu.“
Budúci rok by chceli na veži zrealizovať nové nátery, opraviť schody a analyzovať stav vodorovných trámov po obvode lode kostola. „Všetko však závisí od financií. Populácia Tatier starne, veľa mladých ľudí odišlo do zahraničia rovnako ako ja. Cez naše OZ vieme osloviť aj takých, ktorí do kostola nechodia, ale páčia sa im pamiatky. Alebo žijú v iných farnostiach a sú tu len ako turisti či na liečebných pobytoch.“
RIEŠIŤ SA MUSEL HAVARIJNÝ STAV VEŽE.
Pomôže aj guláš
Veľkým prínosom pri obnove nielen tejto stavby, ale aj ostatných tatranských kostolov a kaplniek je aj zbierka konaná v kostoloch, zvlášť pri nedeľných bohoslužbách.
„Ľudia majú možnosť dobrovoľným príspevkom podporiť toto dielo a na oplátku si z farnosti odniesť cenný suvenír alebo duchovnú publikáciu, ktoré im farnosť pripomínajú aj doma a zároveň vytvárajú priestor na ich ďalší duchovný rast,“ hovorí farár Ľubomír Cvengroš.
Farnosť sa snaží hľadať aj nové formy podpory tohto diela. Najbližším podujatím, ktoré v spolupráci s mestom organizuje, je varenie guláša 4. januára 2025 priamo pred kostolom s cieľom osloviť aj dovolenkárov.
Funkčný organ i vitráže
Farníci pomáhajú aj tým, že strážia kostolík v lete, aby mohol byť otvorený pre verejnosť, a hrajú v ňom na organe, čo láka turistov, aby ho navštívili a prispeli na jeho záchranu.
„Organ je funkčný, kostol má dobrú akustiku. Celkovo má obrovský potenciál, je vyhľadávaným miestom na sobáše a veľkým lákadlom pre turistov sú aj vitrážové okná – či už pôvodné, alebo neskoršie z roku 1977. Autorom druhých spomenutých je akademický maliar Vincent Hložník s manželkou Vierou a dcérou Zuzanou,“ vyzdvihuje Anna Bajzíková z OZ Zachráňme poklady Tatier.
Vo Vysokých Tatrách sa teda okrem majestátnych štítov dajú obdivovať aj sakrálne pamiatky. Neďaleko kostola v Starom Smokovci stojí kaplnka, ktorá je ešte staršia (1866), len je viac schovaná, lebo ju prekryl miestny úrad postavený za komunizmu. „Bývalý režim zároveň v 50. rokoch zrušil veľkú júnovú púť okolitých podtatranských obcí k tejto kaplnke na sviatok sv. Petra a Pavla. Bolo by zaujímavé obnoviť túto tradíciu.“
Miesto vnútorných obrátení
Okrem kostola a kaplnky sa v Starom Smokovci ponúka i krížová cesta, ktorá vedie lesom na Peknú vyhliadku. „A to ešte v Dolnom Smokovci je lurdská jaskynka i drevený kostolík, takže veriacemu majú Tatry naozaj čo ponúknuť. Nehovoriac o tom, že na vrcholoch štítov sú umiestnené kríže.“
Toto všetko môže priniesť bohaté duchovné ovocie. „Jeden kaplán, keď ho sem preložili, sa bál, čo tu bude robiť, lebo predtým pôsobil vo veľkom meste, kde mali kopec mladých a aktivít. Keď však odtiaľ po rokoch odchádzal, priznal, že mu služba vo Vysokých Tatrách dala neuveriteľne veľa.“
Nikde nezažil toľko vnútorných obrátení ako na tomto mieste. Vravel, že boli aj takí, ktorí sa prišli vyspovedať po dvadsiatich rokoch. „Tatry sú totiž čarovné aj v tom, že ľudia vypadnú zo svojho domáceho stereotypu a majú tu čas zastaviť sa a zamyslieť nad svojím životom.“