Keď život človeka závisí od sudcu (IV.)

Aktívna aj pasívna eutanázia je stále v mnohých krajinách zakázaná. Pasívnu však niektoré štáty povoľujú, chápu ju ako prerušenie či ukončenie liečby. Už v prvej časti sme hovorili o tom, že prijímanie potravy a tekutín nie je liečbou, ale základnou životnou potrebou. 

Jed, ktorý usmrcuje

Aktívna eutanázia je cieleným ukončením života človeka prostredníctvom injekcie. Podľa Jána Ďačka jej vplyv na človeka závisí od typu použitej látky.

"Smrtiaca injekcia môže spôsobiť zástavu srdca, ochrnutie dýchacích svalov, zablokovanie dýchacieho centra, dusenie, útlm centrálneho nervového systému, ktorý stratí schopnosť koordinovať funkciu orgánov a systémov ľudského organizmu. Keď je človek pri vedomí, môže mať bolesti, kŕče, nevoľnosť, napínanie na vracanie, vracanie, pocit dusenia a pod. Keď sa uvedie do spánku (čo je už súčasťou eutanázie), zrejme ich necíti. ,Smrť z milosti’ je falošný a ideologický pojem. Je to surová a cynická vražda.“

Smrtiaca injekcia alebo vyhladovanie na smrť?

Cirkev, samozrejme, eutanáziu odmieta. Ak už súdy rozhodnú o smrti človeka, nie je „humánnejšie“ podať pacientovi injekciu ako ho nechať vyhladovať na smrť?

Ján Ďačok hovorí, že „podstatou eutanázie je, že začína úmyslom zabiť. Eutanázia sa rodí v srdci a v mysli človeka. Praktické prevedenie úmyslu je už druhoradé. Či sa podá priamo niečo, čo ukončí život, alebo sa nepodá to, čo človek potrebuje, a to mu skráti život a privedie ho k smrti. Avšak každá forma úmyselného zabitia je vražda. Teda aj podanie smrtiacej injekcie aj vyhladovanie na smrť sú úmyselné vraždy, ktoré treba radikálne odmietať ako odporné zločiny“.

Teológ poukazuje na slová encykliky Jána Pavla II. Evangelium vitae. Tá predstavuje morálne hodnotenie, ktoré sa vzťahuje na tieto situácie: „Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo a nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ. Je to totiž čin vážnej neposlušnosti voči morálnemu zákonu, ba čo viac, voči samému Bohu, jeho pôvodcovi a garantovi; je to čin, ktorý protirečí základným čnostiam spravodlivosti a lásky” (EV 57).

Cirkev postoj nezmení

Obe formy ukončenia života majú podľa Jána Ďačka spoločného menovateľa – stratu úcty k ľudskému životu. Encyklika Evangelium vitae zdôrazňuje: „Oslabenie citlivosti na Boha a človeka, spolu so všetkými jeho zhubnými následkami pre život, odohráva sa v hĺbke svedomia” (EV 24).

Morálny teológ pripomína, že „po uzákonení potratu v nejakej krajine môže byť len otázkou času, kedy sa prijme aj zákon v prospech eutanázie alebo iné zákony proti životu. Nerešpektovanie počatého a ešte nenarodeného života otvára bránu aj pre nerešpektovanie končiaceho a vyhasínajúceho života alebo iného slabého života. Keď spoločenskú a politickú atmosféru ovládne mentalita zdravých, úspešných a silných, oprávnene sa môžu obávať o svoje životy chorí, postihnutí a slabí“.

Cirkev eutanáziu aj interrupciu chápe ako vraždu a svoj postoj nezmení. Potvrdzujú to aj slová Jána Pavla II. v spomínanej encyklike (porov. EV 62, 65) či pápeža Františka v jeho prvej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium z roku 2013: „Práve preto, že je to otázka, ktorá súvisí s vnútornou jednotou nášho posolstva vzhľadom na hodnotu ľudskej osoby, nemožno očakávať, že Cirkev v tejto otázke zmení svoje stanovisko. Budem v tom celkom úprimný. Toto nie je argument podliehajúci nejakým reformám alebo ,modernizáciám‘. Nie je nič progresívne na tom, keď sa niekto pokúša riešiť problémy zabitím ľudského života” (EG 214).

Potrat áno, eutanázia (zatiaľ) nie

Po viacerých nedávnych prípadoch cieleného ukončenia života sa vynára otázka či tak, ako je povolená interrupcia, nedostane o chvíľu zelenú aj eutanázia. Francúzsko či Nemecko povoľuje pasívnu eutanáziu; Belgicko, Holandsko a Luxembursko aj aktívnu. „Existujú sústredené tlaky, aby sa aj eutanázia tak rýchlo a široko rozšírila ako potrat,“ objasňuje Ján Ďačok.

Dodáva však, že to tak vôbec nemusí byť a črtá sa aj na lepšie časy. „V niektorých krajinách sa prehodnocujú potratové zákony, uvažuje sa o ich obmedzení alebo zákaze. V roku 2018 v USA 15 štátov uzákonilo 27 nových obmedzení pre praktizovanie potratov.

Najďalej sa zašlo v štáte Alabama, kde je od mája tohto roka potrat zakázaný, okrem prípadov ohrozenia zdravia a života matky, čo musí byť zodpovedne lekársky potvrdené. Kto vykoná potrat, môže byť odsúdený (matky sú vylúčené) až na 99 rokov väzenia pre zločin triedy A. Ide tu o svetovú novinku a mimoriadne pozitívny precedens.

Okrem toho, keď sa mohamedáni stanú väčšinou v niektorých krajinách západnej Európy (v Belgicku, v Holandsku) – ako sa to odhaduje okolo roku 2050, možno očakávať, že eutanáziu zrušia. Mohamedáni si totiž život vážia a chránia ho, žiaľ, iba takzvaní ,kresťania‘ a ateisti sú ochotní život ničiť.“