Klienti v Betánii žijú aktívne a radostne

Už pri vchode do stacionára nás privítalo srdečné prijatie zo strany zamestnancov, všade bolo cítiť vľúdnu atmosféru. Klienti práve dopíjali predpoludňajšiu kávu alebo čaj a rozprúdila sa medzi nimi čulá debata.

Hneď nás medzi seba prijali, akoby sme sa poznali dlhé roky. Napriek ťažkostiam, ktoré prežívajú, na ich tvárach nebolo badať smútok ani beznádej. Pozitívny postoj k životu prenášajú aj na svoje okolie. Riaditeľka stacionára Mária Matijová nám porozprávala o tom, ako sa toto zariadenie formovalo:

„Začiatky boli veľmi pekné, lebo sme išli urobiť jedno veľké dielo, ktoré má slúžiť všetkým ľuďom, ktorí to potrebujú; ľuďom, ktorí sa tu budú cítiť milovaní a prijatí, lebo často kráčajú životom sami, sú ako unavení a vysilení pútnici, ale u nás v Betánii nachádzajú pocit istoty, bezpečia a lásky.“

V stacionári sa deň začína duchovnou rozcvičkou, teda modlitbou, nasleduje telesná rozcvička, pravdaže, podľa schopností a možností klientov. „Ďalej je to pracovná činnosť, väčšinou zameraná na prácu s drevom, papierom a farbami.

Pletieme košíky, vyrábame mydlá a ružence. Pred Vianocami pravidelne pečieme vianočné oblátky. Najviac klientov teší práca na krosnách - tkáme koberce, výťažok z predaja dávame napríklad na výlety,“ vysvetľuje Mária Matijová a dodáva, že klienti majú veľkú radosť z toho, ak môžu niečo urobiť a potešiť nielen seba, ale aj iných.

Od vzniku stacionára už navštívili napríklad pútnické miesta v Litmanovej a Ľutine, Svätyňu Božieho milosrdenstva v Krakove a ružencovú záhradu vo Vyšnej Šebastovej.

V súvislosti s pestrým a hodnotným životom v stacionári Mária Matijová opisuje aj fašiangy: „Toto obdobie je veselé. Vyrábame rôzne karnevalové masky, pečieme šišky. V radostnej atmosfére si na záver fašiangov urobíme veselicu, na ktorú prídu i rodinní príslušníci našich klientov. Pri hudbe si zatancujeme a zaspievame.“

Betánia očami klientov
Prichádza čas aj na otázku pre samotných klientov. Ako vnímajú svoj pobyt v stacionári? „Som tu asi najmladšia. V Betánii sa cítim príjemne, tu som našla to, čo je mojím koníčkom, a to je vlastný rozumový a ručný výtvor.

Keď ma pustia nôžky a chrbtica, tak je to tkanie na krosnách,“ rozhovorila sa Anna. „Som tu už druhý rok; pokiaľ som sem nechodila, mala som veľké problémy, ale odkedy navštevujem toto zariadenie, všetko sa u mňa otočilo o 180 stupňov, pozbierala som sa tu medzi ľuďmi a začala som štrikovať,“ vyzdvihla význam stacionára Eva.

Ďalšia klientka Betánie Mária doplnila: „Pobyt v stacionári mi dáva veľmi veľa. Doma som len sama, ale tu nachádzam porozumenie od všetkých spoločníčok, ktoré sem chodia; a venujem sa napríklad pleteniu košíkov.“

Ovocie služby
O chod celého zariadenia sa stará niekoľko zamestnancov, medzi nimi aj Katarína Stoláriková, ktorá je tam od začiatku. Ako by opísala svoj vzťah k stacionáru?

„Táto práca mi dáva veľmi veľa. Trvalo určité obdobie, kým som našla to, čo som v živote hľadala. Som vyučená ekonómka, ale až teraz som zistila, čo mi chýbalo, a to bola služba možno tým najbiednejším; tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Dennodenne vidím ovocie tejto služby.“

Rovnakú otázku sme položili aj dobrovoľníčke Márii. Jej odpoveď znela: „Keď treba viac personálu a pomôcť, prídem a snažím sa byť nápomocná, napríklad pri výdaji stravy alebo pri rôznych aktivitách. Táto práca ma napĺňa. Mám tu 93-ročnú mamu; viem, že starší človek potrebuje veľa lásky a chce tú lásku aj precítiť.“

Podľa riaditeľky Márie Matijovej je jej vzťah k stacionáru a jeho klientom veľmi osobný: „Táto práca mi dáva pocit naplnenia, že môžem žiť aj pre tých ľudí, ktorí k nám prichádzajú, a zdieľať spoločne ich život. Oni sú veľkými učiteľmi pre môj život.“

Stacionár navštívili od jeho vzniku viaceré osobnosti z duchovného i kultúrneho života, čo je pre klientov veľkým povzbudením.

Sviatostný život nadovšetko
Betánia ponúka okrem množstva aktivít a podujatí aj duchovnú službu, ktorú vykonáva i kňaz na dôchodku Andrej Bakoň: „Chodíme sem pravidelne pred prvým piatkom a na prvý piatok.

Rád zavítam medzi starších ľudí v stacionári. Koľkokrát len počúvam a niekedy musím povedať - dosť, lebo ďalší čakajú. Dôležité je, že títo ľudia pravidelne pristupujú k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu; a sú šťastní, že ich navštevujeme.“

Sviatostný život je teda tým najdôležitejším, čo človek potrebuje, aby žil dôstojne a skutočne zmysluplne. Denný stacionár Betánia v Lipanoch nie je len prístavom bezpečia, prijatia či lásky, ale aj miestom, kde sa dá načerpať z nekonečného prameňa Božích milostí.