Klokočov láka čoraz viac
Krásne prostredie pri klokočovskom chráme lákalo po minulé roky spojiť si púť so stanovačkou. Snímka: autorka
Niekedy bola Zemplínska šírava nazývaná „slovenským morom“ a leto pri nej trávilo more ľudí. Dnes sa tam viac člnkuje a jachtí, než pláva (možno aj preto, že v blízkosti nájdete kúpaliská i termálny park, ktoré lákajú viac) a v okolí sa rozmohli aj iné „moderné“ aktivity, napríklad tam smerom od Lúčok stretnete celkom dosť bežcov či korčuliarov. Pribudli chaty – najmä tie, ktoré pripomínajú domy či vily. V niektorých oblastiach však ešte možno prenajať príjemné drevené „retro“.
Komu by sa málila Šírava, má to na skok k jazeru Vinné, vytrvalejší dôjdu až k Morskému oku.
Nakúpiť sa dá v miestnych obchodíkoch alebo ísť (autom, autobusom) do blízkych Michaloviec, kde sa oplatí navštíviť napríklad kaštieľ či hvezdáreň.
A kto by chcel svoj výlet či pobyt oživiť aj po duchovnej stránke, celkom určite by nemal obísť Klokočov.
Panna Mária, Šarbel aj Anka
Dedina Klokočov je malá - žije tam len okolo 430 obyvateľov; niekto by ju nazval idylickou, arogantnejší nudnou. Osobitý ráz jej dodáva fakt, že leží na severnom brehu Zemplínskej šíravy. A najbližšie pri tomto jazere sa v obci nachádza gréckokatolícky Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Možno by klasicistický chrám nikto mimo miestnych špeciálne nevyhľadával, nebyť obrazu Panny Márie, ktorý pred 350 rokmi prebodli vojaci – a Panna Mária na ňom začala slziť. Vystrašení dedinčania obraz vytrhli z ikonostasu a utiekli s ním do lesa.
Následne bola ikona prevezená do Prešova, odtiaľ do Turecka a ešte neskôr na Balkán, do Mukačeva, do Viedne. Potom sa stopa stratila. Obraz, ktorý si chodia uctievať pútnici, je kópiou originálu. Aj ten však už slávi úctyhodné výročie – približne 250 rokov.
Klokočovská ikona má v súčasnosti na svete viacero kópií vrátane tej, ktorú spravili mnísi z vrchu Atos.
Tak mi to aspoň pred dvomi rokmi rozprával jeden z miestnych duchovných otcov Matúš Marcin. Azda to nevyznie trúfalo, ale práve on a jeho aktivity boli z môjho pohľadu ďalším dôvodom, pre ktorý sa obec a farnosť stali v posledných rokoch vyhľadávanými.
Modlitby za oslobodenie a uzdravenie, relikvie a olej sv. Šarbela (v čase, keď úcta k nemu bola pre väčšinu Slovákov ešte „novinkou“) – aj to do Klokočova privádza mnohých veriacich i hľadajúcich.
A do tretice – zvykla sem putovať aj Anna Kolesárová (vtedy sa to robilo na konských povozoch či pešky). Ak máte auto a chuť na ďalší duchovný zážitok, odporúčame z Klokočova „doputovať“ do jej rodiska – do Vysokej nad Uhom.
Šírava i sĺňava
Sú miesta, ktoré majú navidomoči príjemnú atmosféru. Klokočov je jedným z nich.
Duchovne: Cítiť a vidieť, že je to premodlené miesto. Tisícky pútnikov a viac než tristoročná tradícia spravili svoje.
Esteticky a vizuálne: Kostol stojaci pri brehu sýtomodrej vodnej plochy, do toho primerané množstvo zelene, krásne ikonostasy, decentná kaplnka, strategicky umiestnená krížová cesta. Všetko vo vzájomnej harmónii - aspoň pre laické oko.
Vidieť západ či východ slnka pri Šírave je zážitok. Vidieť ho práve od klokočovského kostola je dvakrát taký. Aj cez deň je to príjemný pohľad. Nie nadarmo sa kedysi Zemplínska šírava volala Zemplínska sĺňava.
Ľudsky: Počas hlavnej augustovej púte tam panuje pokoj typický pre viaceré pútnické miesta. Zatiaľ čo však napríklad v Levoči či Litmanovej je ten pokoj skôr „horský“, tu je sprevádzaný sviežosťou zalesnenej roviny, ktorá si pozvoľna a blízko podáva ruku s krásnou vodnou plochou. Možno aj preto si mnohí pútnici spájajú púť so stanovačkou; možno aj preto sa tam mnohí zoznámia, stretnú, oddýchnu si.
Klokočov je miesto, ktoré si zaslúži „reklamu“ – len čo ho však navštívite, už ju nepotrebuje. Naživo si je „reklamou“ samo.
Je to miesto, kam by ste sa chceli vrátiť.
Je to miesto, kde by ste chceli ostať.