Kľúčom je odpustenie

Odborník na biblické vedy a člen Pápežskej biblickej komisie Blažej Štrba žije a pôsobí v Izraeli dovedna už vyše desať rokov.

Pri aktuálnom konflikte vo Svätej zemi je podľa neho dôležité rozlišovať medzi vojnovými hrôzami dejúcimi sa v Gaze, najmä od 7. októbra 2023, a na Západnom brehu Jordánu (v takzvanom Predjordánsku) a životom v Jeruzaleme, kde žije aj on.

„Tu sme totiž pomerne v bezpečí, a hoci útoky jednotlivcov sú tu ojedinelé, atmosféra medzi dvomi etnikami je napätá. Cudzinci, ktorí žijú vo Svätej zemi dlhšie, to ľahko rozpoznajú. Naopak, krátkodobí turisti či pútnici nemajú šancu objektívne vnímať napätie.“

ŤAŽKÁ SITUÁCIA KRESŤANOV

V Gaze, v oblasti aktuálneho konfliktu, sa kresťanské posvätné miesta nenachádzajú, hoci aj tam sú kresťanské farnosti, ale na území Predjordánska áno.

„Napríklad Emauz Qubeibeh či mesto Nablus, kde je Jakubova studňa, mesto Jenin, v ktorom je katolícka farnosť, sú tiež terčom útokov, alebo značná časť Samárie, Jericho alebo Betlehem, kde žije okolo desaťtisíc kresťanov,“ približuje Blažej Štrba. Situácia palestínskych kresťanov je podľa jeho slov veľmi ťažká.

„Sú domáci, a  predsa musia zápasiť o svoje miesto. Majú množstvo ťažkostí kvôli tomu, že sú kresťania. Sústavne sú znevýhodňovaní z viacerých strán. Iba zaevidovaných nevyprovokovaných negatívnych reakcií voči kresťanom od apríla do júna 2024 bolo 34.“ Boli to incidenty rôzneho typu: vandalizmus – 9, opľutie – 16, verbálny útok – 4, fyzický útok – 5.

TRI NÁBOŽENSTVÁ

Svätá zem je sústavne v hľadáčiku troch monoteistických náboženstiev. „I keď my kresťania nie sme viazaní na Svätú zem národnostne tak ako Židia či Palestínčania, konflikt na tomto území vnímame citlivo, lebo Cirkev sa zrodila v Jeruzaleme,“ pripomína odborník na biblické vedy.

Existuje podľa neho nejaký kľúč, na základe ktorého by tieto tri náboženstvá dokázali žiť vedľa seba v pokoji?

„Odpustenie vložil Ježiš Cirkvi do základov v hodine svojej smrti, a preto je odpustenie v našej viere kľúčom k šťastnému životu. Žiaľ, fenomén odpustenia sa medzi dvomi znepriatelenými národmi a náboženstvami nepestuje, čo iba konzervuje nepriateľské postoje.“

SŤAŽENÝ DIALÓG

Blažej Štrba približuje, že jednou z príčin nepokojov je nekompromisná a exkluzívna snaha ovládnuť teritórium. „Je to odveký problém spolunažívania, v posledných desaťročiach vyostrený politickými rozhodnutiami.“

Kresťania sú však pripravení vykročiť na cestu k mieru, čo potvrdila aj májová návšteva kardinála Pierbattistu Pizzaballu v katolíckej farnosti zbombardovanej Gazy. „Poznamenal, že tam sú kresťania pripravení na vykročenie, ale to nemožno povedať o Jeruzalemčanoch z troch náboženstiev.

Naznačil, že vôľa a kroky k dialógu sú v Jeruzaleme veľmi sťažené. To však nie je dôvod na rezignáciu.“

Zároveň Blažej Štrba pripomína, že už aj Jozue v závere rovnomennej biblickej knihy nabáda nie na ničenie iných národov, ktoré ostali v krajine, ale na dištancovanie sa od ich vierovyznania.

„Nevytláčať iných, no nevzdať sa svojej viery v Pána. Napokon aj Pán prikázal ,milovať cudzinca‘, ktorý žije medzi vami (porov. Lv 19, 34).“

ZLOŽITÝ VÝVOJ

Slovenský biblista upozorňuje na to, že pokiaľ ide o napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, okrem náboženskej a národnostnej vyhranenosti jedných voči druhým existuje aj zložitý historický vývoj národnostno-náboženskej problematiky na území Svätej zeme počas celého 20. storočia.

Na archívnej snímke z 24. decembra 2023 Palestínčania prichádzajú do Baziliky Narodenia Pána v Betleheme. Mesiac predtým tam pre prebiehajúcu vojnu v Gaze kresťanskí palestínski lídri odvolali verejné vianočné oslavy. Snímka: profimedia.sk

„Kým pamäť na šoa (hebrejsky skaza, ekvivalent výrazu holokaust) panuje napríklad vo vzťahoch Izraela s európskym svetom, tento fenomén v palestínsko-izraelskom konflikte nezohráva dôležitú úlohu. Ba, naopak, Palestínčania si nielen pripomínajú nakbu (arabsky katastrofa), ale tvrdia aj, že sa stali predmetom etnickej čistky,“ vysvetľuje Blažej Štrba.

Národnostné násilie a vyhladzovania národov tak umocňujú nenávisť, ktorá žije v príbuzných tých, ktorí zomreli. „Násilie však nemá moc priniesť a vniesť pokoj, a to nikdy!“ podotýka biblista.

Dodáva, že konflikty treba vždy premieňať na „kontakty“, z ktorých možno tvoriť konštruktívne kroky. „Našťastie máme mnoho príkladov kontaktov a spolupráce medzi príslušníkmi týchto dvoch znepriatelených strán.“

REŠPEKT VOČI DUCHOVNÝM

Na otázku, s akými reakciami na seba ako katolíckeho kňaza zo strednej Európy sa stretáva na Blízkom východe, hovorí:

„Ako v mnohých iných dôležitých veľkomestách, tak aj v Jeruzaleme, najmä v jeho Starom Meste a okolí, sú ľudia zvyknutí na rôzne etniká či cudzincov. Teda ako Stredoeurópan nie som až takým rušivým prvkom medzi domácimi. Navyše palestínski kresťania majú kňazov vo veľkej úcte. Dokonca aj moslimovia – aspoň tí, ktorých poznám bližšie – väčšinou prejavujú voči kňazovi úctu. Voči duchovným vodcom v tomto kultúrnom svete vo všeobecnosti panuje rešpekt.“

Má však aj negatívne skúsenosti. „Zažil som, ako si členovia domorodého väčšinového etnika pohŕdavo odpľuli pred bratmi v habitoch, ale aj pri mne, keď zbadali, že som kňaz, alebo pred vchodom do areálu kresťanskej svätyne. Alebo na streche nad večeradlom, miestom Poslednej večere, mi znepríjemňovali moje natáčanie mobilom i arogantne sa na mňa osopili,“ hovorí Blažej Štrba.

Nechce však zovšeobecňovať, lebo sú aj tisíce iných, ktorí neprejavujú alebo neprechovávajú nenávisť.

NÁDEJ NA BOŽSKÚ ODMENU

Odborník na biblické vedy pripomína, že je nekresťanské myslieť si, že presvedčíme iných, aby neživili nenávisť.

„Veď Ježiš jasne hovoril o šťastí z prenasledovania na začiatku svojho účinkovania: ,Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami‘ (Mt 5, 11 – 12). Ježiš nechcel pestovať falošnú pokoru, práve naopak, bolesť z prenasledovania chcel prekonať nádejou na božskú odmenu.“

Slovenský biblista zároveň podotýka, že prejavy nenávisti ako odpľutie či verbálne urážanie sú drobnosťou oproti tomu, ako trpia ľudia – nielen moslimovia, ale i kresťania a iní –, ktorí zomierajú nevinne, žijú v nebezpečenstve života, v hrôzach vojnových zverstiev a beznádejnom pohľade na zajtrajšok – v Gaze či naposledy viac i v Predjordánsku.

„Tiež musím dodať, že som nikdy nemal strach pohybovať sa po Jeruzaleme a vo Svätej zemi. Je však pravda, že ak by som žil v tých konfliktných zónach stabilne, môj postoj by mohol byť podstatne reakčnejší.“

SLUŽBA AŽ PO KRAJ ŽIVOTA

Otázka, čo je najpotrebnejšie, aby vo Svätej zemi nastalo prímerie a pokoj, a ako k tomu môžu prispieť náboženstvá, ktoré sú výnimočne spojené s touto časťou sveta, je však veľmi ťažká a komplexná.

„Súčasťou konštruktívnej odpovede je realizovanie serióznych a konkrétnych krokov k zmiereniu. Nehovorím o  prímerí ako o výsledku. A hovorím iba z kresťanského pohľadu. Som presvedčený, že Ježiš opísal fenomén násilia v závere Matúšovho evanjelia a poukázal na ,náš‘ postoj k nemu i na postup, čo robiť v takýchto konfliktoch: ,Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých‘ (Mt 20, 25 – 28).“

Podľa Blažeja Štrbu tu nejde iba o etiku, ale o vieru v Mesiáša a Božieho Syna, ktorý sa stal sluhom všetkých až po smrť.

„Naše kresťanské riešenia budú zbytočné, ak náš fundamentálny a sústavný postoj nebude službou až po kraj života. Takýmto spôsobom môžu prispieť kresťania, alebo ak chcete naše náboženstvo, k prímeriu či pokoju, ak teda veríme v nasledovanie Krista. Ľudia všeobecne potrebujú vzájomnú úctu, odpustenie a možnosť urobiť nové kroky k vzájomnému bratstvu a sesterstvu medzi sebou a medzi národmi.“