KN zažili po druhej svetovej vojne búrlivé roky

V roku 1940 sa z iniciatívy biskupa Michala Buzalku podarilo obnoviť vydávanie Katolíckych novín. KN sa tešili medzi čitateľmi veľkej popularite, čo našlo výraz aj v uznaní pápeža Pia XII. V povojnovom období od roku 1948 sa však čoraz častejšie stretávali s rôznymi prekážkami zo strany štátnej moci. Tento vývoj akoby predznamenával neľahké obdobie, ktorým noviny prechádzali v nasledujúcich štyroch desaťročiach.
Pavol Jakubčin 27.11.2019
KN zažili po druhej svetovej vojne búrlivé roky

Snímka: archív SSV

Na sklonku druhej svetovej vojny Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné zrušilo od 1. apríla 1945 vydávanie všetkých náboženských novín a časopisov na Slovensku. Opatrenie sa týkalo približne 60 náboženských periodík rôznych kresťanských cirkví a náboženských spoločností. Štátne úrady zdôvodňovali zastavenie ich vydávania nedostatkom papiera.

Približne po piatich rokoch sa tak prerušilo na niekoľko mesiacov aj vydávanie Katolíckych novín. O ich vydávanie sa už od septembra 1945 významne zaslúžil aj biskup Pavol Jantausch. Žiaľ, už o dva roky nato umrel.

Vedenie komunistickej strany bolo ochotné udeliť opätovné povolenie na vydávanie katolíckeho týždenníka, avšak vedenie redakcie chcelo zveriť skupine „pokrokovejších“ katolíckych kňazov. Do úvahy v tomto prípade prichádzali kňazi ako Jozef Fiala-Udavský alebo Jozef Straka, ktorí sa už od konca vojny angažovali v prospech komunistickej strany.

Takýmto spôsobom chcela moc zaistiť „správnu orientáciu“ katolíckeho týždenníka, ktorý by bol priaznivo naklonený predovšetkým politike komunistickej strany.

Obnovenie vydávania

V záležitosti obnovenia katolíckej tlače vyvíjali všestranné úsilie najmä biskupi, ktorí sa snažili získať opätovné povolenia na vydávanie viacerých náboženských periodík. Prioritou boli prirodzene Katolícke noviny.

S cieľom obnoviť vydávanie novín sa počas leta 1945 uskutočnili viaceré rokovania medzi vedúcim komunistickým politikom Gustávom Husákom a aktívnymi katolíckymi laikmi Rudolfom Čavojským, Pavlom Čarnogurským a ďalšími. 

Vďaka týmto iniciatívam sa nakoniec podarilo získať povolenie na opätovné vydávanie novín. Trnavský apoštolský administrátor biskup Pavol Jantausch vymenoval za zodpovedného redaktora novín kňaza Júliusa Štibraného, ktorému v redakcii pomáhali práve spomenutí Rudolf Čavojský, Pavol Čarnogurský i kňaz a skúsený publicista Jur Koza-Matejov. Prvé číslo znovu obnovených Katolíckych novín vyšlo 8. septembra 1945. 

Vychádzali v stotisícovom náklade

Noviny prinášali články, ktoré otvorene kritizovali chyby a prešľapy ľudovodemokratického režimu. Aj preto sa zakrátko stali najčítanejším týždenníkom na Slovensku. Prejavilo sa to i na náklade, v ktorom noviny vychádzali.

Na jeseň 1945 sa začali tlačiť v stotisícovom náklade, pričom po necelých troch rokoch dosahovali náklad 177-tisíc výtlačkov, čo bolo najviac v ich dovtedajšej histórii.

Táto orientácia Katolíckych novín sa však veľmi rýchlo stala „tŕňom v oku“ predovšetkým vedeniu komunistickej strany. Neprešiel ešte ani mesiac od obnovenia vydávania a členovia sekretariátu KSS sa začiatkom októbra 1945 uzniesli na potrebe zamedziť „reakčnú líniu“ Katolíckych novín. Z redakcie chceli odstrániť spomínaných redaktorov.

Zastavením vydávania novín sa v nasledujúcich rokoch vyhrážalo aj Povereníctvo vnútra a niektoré ich vydania zhabali. Napriek týmto hrozbám sa smerovanie novín aj zloženie redakcie podarilo udržať až do roku 1948.
        
Zásahy po komunistickom prevrate

Po „víťaznom februári“ sa začalo meniť zloženie redakcie Katolíckych novín, ktorú musela opustiť väčšina dovtedajších členov. Nová štátna moc postupne realizovala sériu opatrení, ktorých cieľom bolo obmedziť pôsobenie cirkví v spoločnosti. Jedným zo zásahov bolo aj podstatné oklieštenie vychádzania náboženských novín a časopisov.

Pre Katolícke noviny to znamenalo predovšetkým rapídne zníženie ich nákladu. V septembri 1948 rozhodol sekretariát ÚV KSS o znížení prídelu papiera pre noviny tak, že mohli vychádzať približne v náklade stotisíc kusov, pričom jeden výtlačok mal štyri strany. Aj takýto náklad bol však v nových politických pomeroch privysoký, preto ho už v novembri opätovne zmenšili na 50-tisíc kusov.

V roku 1949 sa zmenil aj zodpovedný redaktor novín, ktorým sa stal dovtedajší bratislavský dekan Augustín Pozdech. Spolok sv. Vojtecha, ktorý bol vydavateľom novín, prešiel pod nútenú národnú správu. Tá sa vzťahovala aj na Katolícke noviny.

Politika na stránkach novín

Na jar 1949 pripravila štátna moc prvý zo série veľkých zásahov namierených proti Katolíckej cirkvi v Československu. Bola ním schizmatická Katolícka akcia, pomocou ktorej chceli vyvolať rozkol medzi biskupmi, kňazmi a veriacimi.

Vedenie komunistickej strany rozhodlo, že tlačovým orgánom celej akcie sa na Slovensku stanú práve Katolícke noviny. Voči tomu sa však prekvapujúco postavil práve Augustín Pozdech, keď v novinách odmietol uverejniť programový dokument Ohlas Katolíckej akcie. Okamžite ho preto zbavili funkcie šéfredaktora a za aktivity smerujúce proti štátnej Katolíckej akcii ho v súdnom procese odsúdili na 12 rokov odňatia slobody.

Novým zodpovedným redaktorom sa stal Ladislav Škoda, ktorý patril do skupiny kňazov angažujúcich sa v prospech komunistického režimu. Po týchto zásahoch sa z Katolíckych novín stalo periodikum, ktoré komunistická štátna moc v nasledujúcich desaťročiach využívala na prezentovanie svojej politiky veriacemu obyvateľstvu.