Koľko ružencov sa dá pomodliť na bicykli

Na púť sa môžeme vydať aj na dvoch kolesách. V cyklistike má záľubu mnoho duchovných. Veľkým nadšencom bicyklovania je aj nitriansky biskup VILIAM JUDÁK (64).
Ján Lauko 22.06.2022
Koľko ružencov sa dá pomodliť na bicykli

V júni 2020 biskup Judák otváral pod kláštorom v Skalke nad Váhom nový úsek cyklotrasy medzi Trenčínom a Nemšovou. Snímka: archív Biskupstva Nitra

Zážitky na dvoch kolesách mal Viliam Judák už z detských čias, z rodnej obce Harvelka na Kysuciach. „Naučiť sa bicyklovať či jazdiť na ,kole‘, ako sa u nás hovorilo, bolo pre chlapcov i dievčatá v čase môjho detstva samozrejmé.

Problémom bolo skôr získať bicykel, pretože v rodine býval obvykle len jeden a ten nebol vždy k dispozícii.“ Okrem toho bolo problémom vrátiť bicykel v pojazdnom stave.

„Cvičné jazdy sa totiž často končili v žihľave, v priekope a na iných nie veľmi príjemných miestach. Odniesli si to okrem bicykla naše obité kolená a ďalšie časti tela. Ale stálo to za to!“

VŠESTRANNÝ PROSTRIEDOK

V mladosti bicykel využíval aj na presuny do kostolov. „Vzdialenosti, ktoré ponúkal každodenný život na kysuckej dedine – deväť kilometrov do farského a tri kilometre do filiálneho kostola –, mohol prekonať len bicykel, a to nielen v lete. Používal som ho aj na presuny do školy či obchodu.“

Bicykel vytiahne nitriansky biskup i v súčasnosti aspoň raz či dvakrát do týždňa, podľa časových možností. Jazdenie ho stále napĺňa, vidí v ňom viacero plusov.

„Aj dnes zažívam na dvojkolesovom tátošovi nový pohľad na Božiu prírodu. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí by mojej pozornosti možno inak unikli. Dáva mi možnosť obísť dopravný kolaps v meste a zastaviť sa pri božích mukách na okraji miest a dedín. Ale tiež zastaviť sa na krátku poklonu v našich chrámoch, navštíviť svojich spolubratov alebo neformálne si pohovoriť s celkom neznámymi ľuďmi.“

Vyzdvihuje, že cyklistika je aj výborný spôsob oddychu od pracovných povinností, a poznamenáva: „Neuveríte, koľko ružencov sa dá pomodliť na bicykli.“

V rámci cyklopútí s kňazmi biskup Viliam Judák zavítal do susedných krajín, ale tiež do Slovinska, Španielska či Portugalska. Snímka: archív Biskupstva Nitra

DOBRODRUŽSTVO

Biskup Judák má z bicyklovania veľa zážitkov. „Nie vždy však boli na prvý pohľad veselé.“ Veľkým dobrodružstvom bola podľa neho cyklistika v dobe, keď neboli mobilné telefóny či navigácie.

„Niekedy sme sa cestou postrácali a stretli až večer či na druhý deň. Na ceste z Fatimy do Santiaga de Compostela sme zasa takmer pätnásť kilometrov brázdili diaľnicu, kým nás z nej nevykázala cestná služba.“

A ktoré sú biskupove najobľúbenejšie trasy? „Veľmi príjemná je Dunajská cesta z Viedne do Passau. Veľa výborných cyklociest je tiež v rakúskom Burgenlande, ale aj v Maďarsku. Našťastie, i v okolí Nitry, môjho sídelného mesta, je už takisto pomerne veľa možností na niekoľkohodinový výjazd.“

CYKLOPÚTE S KŇAZMI

Nitriansky biskup rád spomína na každoročné týždňové bicyklové túry s kňazmi a bohoslovcami. Počas nich zavítali okrem slovenských miest aj na Moravu, do Čiech, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Slovinska, Španielska či Portugalska.

„Skupinu tvoria desiati-dvanásti cyklopútnici. Zvyčajne ideme bez sprievodného vozidla, takže platí omnia mecum porto, všetko si nesiem so sebou.“ Tento rok sa vydajú už na 32. ročník cyklopúte.

Viliam Judák uznáva, že v prvých rokoch neboli tieto cesty dôkladne pripravené a absolvovali ich na nie veľmi dobre vybavených bicykloch.

„Prenocovali sme tam, kam sme prišli. Nocľah sme našli často aj v neskorých nočných hodinách, i to len z milosti dobrých ľudí a v zahraničí najmä vďaka cirkevným inštitúciám. Bolo v tom veľa dobrodružstva a dnes možno povedať, že aj nezodpovednosti,“ priznáva.

V súčasnosti idú do toho rozumnejšie, avšak cyklopúti to na kráse neuberá. Navštevujú predovšetkým pútnické miesta, kde nechýba spoločná svätá omša a modlitba.

„Utužujú sa naše vzťahy a odhaľujú charaktery, najmä v neľahkých a kritických situáciách. Ale predovšetkým každá takáto akcia obohacuje dušu i telo. Na každú sa vždy celý rok tešíme,“ pochvaľuje si biskup.

PERMANENTNÁ PRÍPRAVA

Dlhé trasy sú náročné na fyzickú kondíciu. Má nitriansky biskup nejaký špeciálny tréning predtým, ako osedlá dvojkolesového tátoša? „Nič špeciálne. Skôr je to permanentná príprava. V pracovni mám síce stacionárny bicykel, ale ten slúži aj ako vešiak,“ odpovedá veselo.

Pred dlhšími trasami má rešpekt, aj preto mu ich posledné dva roky pomáha zdolávať elektrický bicykel. V tejto súvislosti pripomína, že pred cyklistickými výletmi je v rámci príprav dôležité dať si do poriadku bicykel po technickej stránke. „To ale ja osobne radšej ponechávam na odborníkov,“ konštatuje s úsmevom.

Boh ako navigátor

Bicykel je veľká symbolika. Azda sa nepreviním voči exegéze, keď vidím bicykel v tomto zmysle: dve kolesá pevne spojené rámom symbolizujú Starý a Nový zákon. Jedno bez druhého nemôže byť funkčné. Kormidlo určuje smer cesty. Človek by si mal uvedomovať, kam kráča svojím konaním i celým svojím životom. Medzi jednotlivými časťami musí vládnuť harmónia, inak je funkčnosť ohrozená. Cyklista sa namáha, ale má aj radosť z jazdy, najmä keď zdolá prevýšenie na ceste. Brzdy umožňujú bezpečnú jazdu, hoci bicyklista si musí neustále uvedomovať svoju krehkosť a zraniteľnosť, čo ho vedie k opatrnosti a k rešpektovaniu práv iných.  Cesta, ktorú prejdeme rôznymi dopravnými prostriedkami, teda aj na bicykli, nás nevedie iba na miestny cieľ cesty, ale vždy aj o kus ďalej na našich vlastných životných cestách. Vedie nás k ďalším úlohám a povinnostiam; vedie nás k známym, ale aj k novým ľuďom; vovedie nás často do nepredvídateľných životných situácií. Tak sa každým úsekom prejdenej cesty začína určitý kus budúcnosti nášho života.  Boh nie je od nás vzdialený. Vždy je našou budúcnosťou a súčasne naším sprievodcom. Toto vedomie vo viere nám dáva nepredstaviteľnú istotu na všetkých našich cestách. Dokonca vtedy, keď si myslíme, že sa môžeme na vlastných cestách urobiť nezávislými od Božej vôle, sú naše cesty len obchádzkami, cez ktoré sa na nás vyplní Božia vôľa. Preto by sme sa mali na začiatku každej cesty celkom odovzdávať do Božích rúk, aby sa na nás plnila jeho vôľa a Boh nám nemusel „nanútiť“ zbytočné obchádzky. Aby sme riadili našu životnú cestu po jeho cestách a podľa jeho zákonov. Lebo Pán naplánoval a vyrovnával naše životné cesty. On určuje smer nášho cestovania, on stanovil pravidlá nášho života a on sám určil cieľ a koniec nášho putovania – že sme v cieli, keď si myslíme, že sme ešte na cestách, a že sme ešte na cestách, keď si myslíme, že sme v cieli. Boh riadi všetky naše cesty. Preto spája Cirkev v modlitbe na cestu, ktorú nechá modliť sa svoje deti; spája putovanie a cestovanie so zvláštnym požehnaním, ktoré dáva pozemskému putovaniu zmysel. Znejú pritom aj slová v tomto duchu: „Ukáž, ó, Bože, svojim služobníkom cestu spásy, aby dosiahli po všetkých zmenách života svoj cieľ a večnú radosť.“

VILIAM JUDÁK