Kráčať spolu k výšinám

„Všetci mladí ľudia musia cítiť, že Cirkvi na nich záleží,“ cituje slová sv. Jána Pavla II. člen organizačného tímu T22 Martin Kocian. Boli odrazom pápežovej túžby pre vznik Svetových dní mládeže.

„Národné stretnutia mládeže sú príležitosťou pre tých, ktorí nemajú možnosť zúčastniť sa na Svetových dňoch mládeže, stretnúť živú a rozmanitú Cirkev.“ Martin Kocian hovorí, že „im môže poslúžiť, aby si zachovali živú príslušnosť k Cirkvi, ktorá chce kráčať s mladými, prijíma ich, trpezlivo im načúva a ohlasuje im Božie slovo“.

Cirkev má čo ponúknuť

„Mnoho mladých, ktorých sme mohli stretnúť na T22, pochádza z veľmi ťažkých prostredí. Svet na nich tlačí zo všetkých strán a niekedy neexistuje miesto, kde sa ukryť a oddýchnuť si.“

Takéto stretnutie mladých je bezpečným prístavom, miestom rodiny. Nachádzajú ľudí s rovnakými hodnotami, pocitmi a zápasmi. 

„Cirkev môže mladým ponúknuť svoju zraniteľnosť a nedokonalosť, čím vytvára miesto prijatia. Otvorenú náruč Otca, ktorý stojí vonku, čaká a hľadá svoje deti, ktoré k nemu vyčerpané môžu prísť pookriať.“

Zároveň sa mladým odkrýva krása a rozmanitosť Cirkvi. „Chceme mladým ponúknuť možnosť zažiť spoločenstvo s inými mladými a so živým Kristom spôsobom, aký je každému najbližší. Zároveň môžu objavovať krásu v niečom, čo nepoznajú.“

Nejde len o modlitbu

Národné stretnutie mládeže nezahŕňalo len duchovný program. Lukáš Híveš z komunikačného tímu vyzdvihuje tri piliere.

Prvý vychádza z názvu. Bolo o stretnutí mládeže. „Po dobe covidu a lockdownov, po uzavretí a času bez spoločnej radosti, bez atmosféry ľudí na jednom mieste to bola akcia, ktorá, veríme, prinesie veľké ovocie a ovplyvní životy mladých.“ 

Druhý pilier je duchovno. „Odkedy sa človek ráno zobudí, až kým nezaspí, alebo aj počas celej noci uvažujme o tom, že je tu nejaká entita, ktorá nás pozýva do vzťahu - a my na to odpovedáme. Modlitbou. Alebo akýmkoľvek zamyslením, čo môže byť tiež forma modlitby.“ Modlili sa za mesto, celý kraj, mladých.

Okrem svätých omší, gréckokatolíckej božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, krížovej cesty či adorácie bola aj nádherná modlitbová noc s názvom N(m)oc modlitby. Akési vyvrcholenie duchovnej prípravy Výšiny. 

„Na siedmich miestach Trenčína vzniklo sedem vrchov so siedmimi formami modlitby - ako ísť k Bohu cez tichú adoráciu, gréckokatolícku večiereň, chvály, ruženec, liturgiu hodín s rehoľníkmi, moderovanú adoráciu, modlitby Taizé. Verím, že sme sa takto spoločne stretli s Pánom,“ vysvetľuje Lukáš Híveš. 

Tretím pilierom je angažovanie. „Program T22 bol aj o dobrovoľníctve a angažovanosti. Mladých to mohlo naštartovať a povzbudiť do toho, že ako kresťania nemáme byť skrytí niekde v kostoloch, ale musíme vyjsť von a premieňať svet. Soľ, keď stratí svoju chuť, čím budeme soliť?“ 

Premieňať okolie

Na tridsiatich piatich miestach si preto mohli vyskúšať rôzne úlohy a šíriť tak sociálne učenie Cirkvi. „Kreatívny workshop s Danielom Hevierom ako získavať tvorivé nápady, prebudiť tvorivosť, ale zároveň nevyhorieť, vyskúšať si televízne prostredie či modlitbu cez tanec. Zaujala tiež panelová diskusia s troma kňazmi či o tom, ako sa nezamotať v sociálnych sieťach.“ 

Rovnako spoznať, ako vyzerá bežný deň človeka so zrakovým postihnutím, či pomáhať s prácami pri farských kostoloch, cirkevnej materskej škole. „Zaujímavé bolo nízkoprahové denné centrum, kde sa zhovárali s klientmi a ľuďmi na okraji spoločnosti. Rovnako workshop o občianskej angažovanosti – simulovaný súdny proces na Okresnom súde v Trenčíne alebo modelové zasadanie mestského zastupiteľstva.“

Základom popoludnia tvorivosti a angažovanosti bolo prijať pozvanie pomáhať ostatným a prebudiť talenty, o ktorých mladí doteraz nemuseli vedieť. „Pápež František v roku 2018, keď vznikala sociálna náuka Cirkvi pre mladých Docat, pozval mladých, aby sa ich našlo na svete milión, ktorí budú šíriť sociálne učenie Cirkvi.“ 

Lukáš Híveš ich preto nabáda, aby aj po skončení T22 ovplyvňovali svet. „Ak totiž naozaj slúžime Bohu, nesmieme byť skrytí, lebo inak nepremieňame naše okolie. To, že sme tu, nie je náhodou, a čo keď je to naše zadanie veľké a my ho máme naplniť.“

Prehliadka povolaní

Bola to aj skúsenosť pre rehoľníkov, seminaristov a laické prolife hnutia. „Po štvrtýkrát vyšli zo svojej komfortnej zóny a mladým ukázali, ako radostne vykročiť vo viere a v dôvere, že Boh je s nami na ceste povolania,“ približuje sestra Juliana Salašová, OSF, zodpovedná za koordináciu EXPA povolaní. 

Prvýkrát sa uskutočnilo na Svetových dňoch mládeže v Toronte v roku 2002. Na Slovensku sa zasvätení aj laici predstavili v roku 2013 v Ružomberku. „Mladí mohli zažiť oslavu radosti zo života s Kristom, ktorý má zmysel a dá sa žiť radostne aj v dnešnej dobe.“

Svoje poslanie tento rok v Trenčíne predstavilo tridsať ženských rehoľných spoločenstiev, pätnásť mužských, dve komunity, štyri iné formy zasväteného života, ale i dva kňazské semináre a desať prolife a prorodinných organizácií. 

Na EXPE povolaní sa však mladí nemuseli báť náboru do reholí. „Chceli sme ukázať, že základ každého povolania je v zdravej rodine. A ak by nebolo rodiny, nebolo by ani zasvätených, ani  kňazov,“ poznamenáva sestra Juliana.

„Už pred rokmi povedal biskup Tomáš Galis, že cieľom je sprostredkovať účastníkom stretnutia živý kontakt s rôznymi charizmami v Cirkvi a povzbudiť ich do hľadania Božej vôle v ich vlastných životoch. A to stále platí.“

T22 malo aj duchovný patronát. Klauzúrne sestry z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (sestry redemptoristky) a Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony (ružové sestry) organizátorov aj účastníkov sprevádzali svojimi modlitbami v komunitách v Kežmarku a Nitre. 

Vstať a ísť

Lukáš Híveš mladých povzbudzuje, aby aj po skončení T22 nezabudli na to, čo prežili, ale uchovali si to v srdci a stavali na tom. „To, čo zostane v srdci každého mladého človeka, a verím, že tam niečo zostalo, ho ďalej ovplyvňuje v živote.“

T22 účastníkov zastavilo, aby mohli venovať čas Bohu a svojmu vnútru. „Mali čas načerpať, aby z nich mohli vytekať prúdy živej vody v ich mestách, rodinách, farnostiach a spoločenstvách,“ obzerá sa za stretnutím mládeže Martin Kocian. 

Najdôležitejším slovom stretnutia bolo podľa neho slovo vstaň. „Tak ako Mária povedala Bohu svoje áno, vstala a išla. Tak ako svätý Pavol zrazený k zemi vstal a nasledoval Krista, aj my musíme po tejto akcii pamätať, že je dôležité vstať a ísť za ním.“