Kráľovský život vymenila za kláštorný

Stredovekú sväticu zo susedného Česka, na ktorú pamätáme 2. marca, uctievali už krátko po smrti. Svätou sa však stala až o sedemsto rokov neskôr. Sv. Anežka Česká.
Anna Stankayová 02.03.2021
Kráľovský život vymenila za kláštorný

Narodila sa v Prahe v roku 1211 českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi a jeho druhej manželke Konštancii Uhorskej. Odmalička dostala výchovu, ktorá ovplyvnila jej ďalší život vo viere. Už ako trojročnú ju zverili do rúk sv. Hedvigy, manželky vojvodu Henricha zo Sliezska. Tak sa ocitla v cisterciánskom kláštore v Trzebnici. Po troch rokoch pokračovala vo vzdelávaní v premonštrátskom kláštore v Doksanoch.

Večne čakajúca nevesta

Keď mala osem rokov, otec ju chcel vydať za syna rímskonemeckého cisára Fridricha Barbarossu, vtedy desaťročného Henricha VII., ktorý sa mal stať nástupcom trónu. Poslal ju preto do Viedne na výchovu k rakúskemu vojvodovi Leopoldovi. Zo svadby však napokon nič nebolo – Leopold chcel Henricha pre svoju vlastnú dcéru Margarétu, a tak napokon po vyše piatich rokoch zásnubnú zmluvu zrušili a Anežka sa vrátila do Prahy. 

O rok neskôr prišla ďalšia pozvánka na sobáš, tentoraz od anglického kráľa Henricha III. A jej otec mal opäť dôvod na radosť. Ani teraz netrvala dlho, po štyroch rokoch panovník zásnuby zrušil. V tridsiatych rokoch 13. storočia sa znova objavil cisár Fridrich Barbarossa a žiadal o jej ruku – tentoraz nie pre svojho syna, ale pre seba samotného. Vtedy už ale zasiahla Anežka. 

Rozhodla sa pre inú lásku

Po smrti otca Přemysla Otakara I. odmietla ďalšie politicky výhodné manželstvo a vzdala sa svojich kráľovských povinností. Navyše, keď zomrela jej sesternica Alžbeta Durínska, rozhodla sa svoj život obetovať duchovným dielam a modlitbe. Práve Alžbeta bola jej veľkým vzorom hodným nasledovania. Zverila sa do rúk pápeža Gregora IX., ktorý jej pomohol splniť jej túžbu žiť život v čistote.

Traduje sa, že cisár Fridrich na jej rozhodnutie poznamenal, že keby ho odmietla pre smrteľníka, pomstil by sa mečom, avšak teraz sa uraziť nemôže, pretože si zvolila Kráľa nebies. 

Jej brat a český kráľ Václav I. daroval Anežke pôdu, na ktorej založila Nemocnicu sv. Františka a dva kláštory sv. Františka – mužský i ženský. V tom období totiž do Prahy pricestovali na Václavovo pozvanie františkáni, ktorí Anežku očarili svojou duchovnou cestou, predovšetkým ju uchvátil príklad sv. Kláry z Assisi. Začala si s ňou vymieňať korešpondenciu, a tak Klára poslala pár mníšok z Assisi do Prahy, aby tam založili rehoľný dom. Neskôr - okolo roku 1236 - sa Anežka stala členkou františkánskych klarisiek.

Ako nemocničná rehoľná sestra ošetrovala chorých a biednych, a to aj potom, ako sa stala abatišou pražských klarisiek, aj keď namiesto matky predstavenej preferovala oslovenie staršia sestra. Hoci sa s Klárou nikdy nestretla, ich listové priateľstvo trvalo 20 rokov. Vďaka nim dvom vznikol v Prahe po neúnavných snahách a viacerých odmietnutiach nový čisto český rád – Rytieri kríža s červenou hviezdou. 

Svätá len 30 rokov

Anežka až do svojej smrti v marci 1282 žila v chudobe, čistote a poslušnosti v kláštore, ktorý sama založila. Tak ako bola čakajúcou snúbenicou v svetskom živote, musela si počkať aj na svätosť. Uctievali ju síce už krátko po smrti a na jej príhovor sa udialo viacero zázrakov, svätou sa oficiálne stala až pomerne nedávno.

Napriek viacerým snahám v 14. aj 17. storočí ju za blahoslavenú vyhlásil až pápež Pius IX. v roku 1874. Svätou sa potom stala o vyše sto rokov neskôr – 12. novembra 1989. 

Aj vyše sedemsto rokov od smrti patrí medzi obľúbené svätice, najmä v Česku, kde je jednou z hlavných patrónok krajiny. Zobrazuje sa v mníšskom habite s korunou na hlave pri ošetrovaní chorého či s modelom kláštora v rukách.