Kresťania v Iraku sa nevedia dočkať pápeža

Ide o dlhoočakávanú návštevu a samotný program je veľmi nabitý. V Iraku pápež František navštívi mestá Bagdad, Najaf, Ur, Erbil, Mosul a Karakoš.

Počas svojej návštevy prednesie štyri príhovory a dve homílie, pozdrav pri modlitbe Anjel Pána a modlitbu za obete vojny. Mottom apoštolskej cesty sú Ježišove slová z Evanjelia podľa Matúša: „Vy všetci ste bratia.“

Dnešný Irak

Aký Irak však nájde pápež po prílete do Bagdadu? Aj táto krajina, podobne ako iné, zápasí s koronavírusom. Nadôvažok sa jeho obyvatelia stále spamätávajú z ozbrojeného konfliktu po vzostupe takzvaného Islamského štátu v roku 2014 a jeho porážke v roku 2017.

„V Iraku aktuálne ozbrojený konflikt neprebieha,“ hovorí pre Katolícke noviny Hugo Gloss, manažér humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity, „avšak naďalej ostáva dejiskom niekedy viac a niekedy menej viditeľného súperenia rôznych svetových a regionálnych mocností o usporiadanie regiónu Blízkeho východu; žiaľ, často na úkor jeho obyvateľov.“

Irak zápasí aj s ďalšími problémami, akými sú nestabilná politická a ekonomická situácia, vlny protestov hlavne mladých ľudí, nezamestnanosť, korupcia a podobne.

„V krajine taktiež ešte stále žije približne 1,2 milióna vnútorne vysídlených osôb, čiže utečencov vo vlastnej krajine a približne 4,5 milióna ľudí, ktorí sa vrátili späť do svojich často zničených domov a miest,“ uvádza Hugo Gloss.

Kresťania v Iraku

Hlavným dôvodom pápežských ciest je vždy utvrdzovanie miestnych kresťanov vo viere. A inak to nebude ani teraz, keď príde do krajiny, kde kresťania patria medzi pôvodné arabské a syriacke obyvateľstvo regiónu, pretože Irak ako štát vznikol až v 20. storočí.

Miestne kresťanské komunity teda patria skutočne medzi starobylé. Ako podotýka Hugo Gloss, miestne spoločenstvá „vznikali už v prvých storočiach po Kristovi, takže kresťanstvo je v tomto regióne od začiatku šírenia evanjelia – na území Iraku napríklad pôsobil apoštol Tomáš“.

Situácia sa zmenila, keď sa v regióne rozšíril islam, ktorý sa postupne stal dominantným náboženstvom. „Kresťanské komunity však v tejto oblasti žijú bez prerušenia už takmer 2000 rokov,“ poukazuje na starobylosť miestnych kresťanov Hugo Gloss.

V slovenskom kontexte vnímame Katolícku cirkev ako spoločenstvo dvoch obradov, rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho. No Katolícka cirkev má 24 cirkví sui iuris – 23 východných a jednu západnú – rímskokatolícku a všetky uznávajú rímskeho biskupa, teda pápeža za hlavu Cirkvi.

A ako uvádza Hugo Gloss zo Slovenskej katolíckej charity, „z týchto tradícií v Iraku žijú primárne katolíci chaldejskokatolíckeho a syriackeho rítu, ktorí rozprávajú jazykom podobným aramejčine, ktorou hovoril aj Ježiš“. Miestni kresťania patria do strednej vrstvy obyvateľstva.

„Zastávajú v spoločenskom živote relatívne dôležité úrady a aj ich životný štandard je blízky našej strednej vrstve.

Na druhej strane žijú v majoritne moslimskej krajine, ktorá je navyše silne poznačená nepotizmom, čiže takzvaným rodinkárstvom, takže postavenie asituácia kresťanov vždy záviseli od aktuálnej situácie v krajine, respektíve od rozhodnutí predstaviteľov krajiny, ktorí sú moslimovia,“ dodáva Hugo Gloss, ale zároveň upozorňuje, že Irak nie je rozvojová krajina ako napríklad africké štáty.

Útek kresťanov

Život kresťanov v Iraku nikdy nebol jednoduchý. Radikálna zmena nastala v roku 2003, keď koalícia krajín na čele s USA v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu zvrhla Saddáma Husajna.

Pamätné ostávajú slová pápeža Jána Pavla II., ktorý vtedy odkázal USA a spojencom: „Povedzte tým mladíkom: Vy neviete, čo je vojna.“

Poslal svojho vyslanca za Saddámom Husajnom i za vtedajším americkým prezidentom Georgeom Bushom. Nepodarilo sa zastaviť vojnu, krajiny zvrhli Husajna, ale neboli schopné vytvoriť novú a pre Iračanov legitímnu vládu.

„Toto mocenské vákuum poznačené sektárskym násilím a zlou spoločensko-ekonomickou situáciou spolu s frustráciou mnohých príslušníkov Husajnovho režimu a vplyvom ideológie islamizmu, ktorá vnímala prítomnosť spojeneckých vojakov ako ďalšiu krížovú výpravu, podnietilo vznik takzvaného Islamského štátu, respektíve Daesh, ktorý sa hlásil k obnoveniu kalifátu, ako štátu pre pravoverných moslimov,“ zdôrazňuje Hugo Gloss zo Slovenskej katolíckej charity a upozorňuje, že odchod kresťanov sa začal hneď po zvrhnutí Saddáma Husajna.

„V auguste 2014 však prenasledovanie kresťanov získalo úplne nový rozmer,“ pokračuje, „teroristi Daesh napadli oblasť nazývanú Ninivská planina (severozápadná časť Iraku), na ktorej žila veľká časť irackých kresťanov.

Mnohí z nich utiekli do blízkeho mesta Erbil, ktoré je hlavným mestom regiónu Kurdistan, čo je vlastne autonómna časť Iraku spravovaná Kurdmi, ktorí v tom čase boli jediní schopní svoje územie pred Daesh obrániť.

V Erbile našli kresťania z Ninivskej planiny dočasné útočisko v provizórnych podmienkach a vďaka pomoci miestnej i zahraničnej cirkvi sa im časom podarilo nájsť stabilné bývanie, respektíve veľká časť z nich sa rozhodla z Iraku emigrovať.“ A emigrantov bolo veľmi veľa.

Koľko kresťanov dnes žije v Iraku?

Koľko kresťanov v Iraku ostalo alebo sa doň po vojne vrátilo, je dnes veľmi ťažké povedať.

„V roku 1987 celoštátne sčítanie obyvateľov prinieslo výsledok, podľa ktorého v krajine žilo 1,4 milióna kresťanov. Na základe internetových zdrojov a mojich rozhovorov s náboženskými predstaviteľmi katolíkov v krajine si dovoľujem povedať, že aktuálne v Iraku žije približne 200-tisíc kresťanov,“ uvádza Hugo Gloss.

Kresťania ale musia neustále čeliť ťažkým životným podmienkam, preto nevieme, ako sa rozhodnú, kde budú žiť.

„Na druhej strane je tu veľké úsilie Cirkvi z celého sveta, ktorá financuje pomoc pre vnútorných vysídlencov, ako aj obnovu miestnej infraštruktúry a mnohými ďalšími spôsobmi podporuje komunity kresťanov, ktorí v Iraku ostali žiť.

Aj Konferencia biskupov Slovenska vďaka štedrosti slovenských veriacich pomáha cez projekty Slovenskej katolíckej charity prenasledovaným kresťanom a ľuďom v núdzi žijúcim v Iraku,“ dodáva Hugo Gloss.

Žiaľ, veľa kresťanov, ktorí odišli z Iraku, sa usadilo v krajinách, ktoré ich prijali, a tam začalo novú kapitolu svojho života.

„Na základe mojich návštev v Iraku si dovolím tvrdiť, že hlavným problémom v krajine aktuálne nie je výlučne bezpečnostná situácia, ale skôr absencia celkovej perspektívy o zastabilizovaní a rozvoji krajiny. Jednoducho jej obyvatelia žijú v neistote, pretože nevedia, čo bude s ich krajinou o niekoľko mesiacov, rokov a aká budúcnosť čaká ich deti.

To je kontext, ktorý si na Slovensku, ktoré síce stále má čo zlepšovať, ani nevieme predstaviť,“ vysvetľuje Hugo Gloss.

Srdeční ľudia

Manažér humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity Hugo Gloss si veľmi váži rozhodnutie pápeža navštíviť Irak.

„Svätý Otec,“ hovorí, „stretne v Iraku veľmi srdečných ľudí, ktorí svoju vieru v Ježiša Krista myslia vážne a nielen ako prívesok k svojej identite. Stretne kresťanov, ktorí pre svoju vieru reálne zažili mnoho ťažkostí, o ktorých si v Európe len čítame na internete v pohodlí našich obývačiek.

V rámci realizácie projektov Konferencie biskupov Slovenska na podporu prenasledovaných kresťanov v Iraku ako Slovenská katolícka charita spolupracujeme s rôznymi lokálnymi partnermi, medzi ktorých patrí aj arcibiskup Kirkúku a Suleimanie Yousif Thomas Mirkis, OP.

Otec arcibiskup je veľmi inšpiratívna osobnosť a skutočný apoštol pre svoju cirkev. A presne takýchto kresťanov Svätý Otec v Iraku stretne – kresťanov, ktorých nie je veľa, ale ktorí sa neboja a veria svojmu Bohu,“ dodáva Hugo Gloss.