Kresťanmi sme aj na dovolenke

Príprava na dovolenku sa začína už niekoľko týždňov pred odchodom, teda pokiaľ nie ste fanúšikmi last minutov. I v takom prípade je však dobré pribaliť si na cestu aj duchovnú výbavu. Začať môžete srdcom očisteným od hriechov vo sviatosti zmierenia. Najmä ak viete, že dlhší čas nebudete mať prístup k svätej spovedi.

„Treba dbať na to, aby človek bol vždy v milosti posväcujúcej, pretože celý náš život je dlhá cesta a na nej potrebujeme prežívať priateľstvo s Bohom,“ pripomína páter Marek Vaňuš. Čo mám robiť, ak z rôznych dôvodov cítim potrebu ísť na svätú spoveď, keď som v cudzine, kde môže byť problém s jazykovou bariérou?

„Sú krajiny, ktoré sú nám jazykovo bližšie. Myslím tým slovanské krajiny, kde sa dá nejakým spôsobom dohovoriť. V iných krajinách je možno dobré si pred cestou zistiť, či sa tam náhodou nenachádza slovenská katolícka misia.

Počul som, že v jednom talianskom regióne na severe, kam chodí i veľa Slovákov, bola počas leta aj duchovná služba pre našich veriacich. Slúžil tam slovenský kňaz, ktorý jednak mával sväté omše a tiež bol k dispozícii pastoračne.

Ak by niekde nebola takáto alternatíva, je to morálna nemožnosť, ktorá bráni pristúpiť k sviatosti zmierenia. Človek sa vtedy pokúsi ťažký hriech úprimne oľutovať s tým, že pristúpi k svätej spovedi, hneď ako to bude možné,“ vysvetľuje páter Marek.

Bohoslužba v cudzine

Cudzí jazyk sa môže javiť ako bariéra aj pri účasti na svätej omši. Ako ju plnohodnotne prežiť, keď nerozumiem miestnemu jazyku? „Mnohé časti liturgie sa dajú sledovať tým, že ich človek pozná z pravidelnej účasti na svätej omši. Odporučil by som prečítať si vopred biblické čítania. To je tá menlivá časť svätej omše.

Dnes už sú k dispozícii rôzne aplikácie s liturgickými čítaniami alebo človek ich môže mať so sebou i v nejakej inej forme, napríklad vytlačené. Môžeme si ich ešte pred svätou omšou prejsť, zamyslieť sa nad nimi a uvedomiť si, o čom sú. Budeme tak duchovne pripravení aj na bohoslužbu v jazyku, ktorému nerozumieme,“ odporúča páter Marek.

Pomôcť k plnému prežívaniu svätej omše podľa neho môže i uvedomenie si, že Ježiš Kristus je prítomný v Eucharistii bez ohľadu na to, v akom jazyku sa liturgia slávi. Zároveň poznamenáva, že vnútorná príprava na svätú omšu je potrebná vždy.

„Dianie pri každej svätej omši, aj keď jej rozumieme z hľadiska jazyka, vždy presahuje naše poznanie. Keď je človek v cudzine, pozná jednotlivé úkony, no zároveň si uvedomuje, akým spôsobom ho presahuje to tajomstvo, ktoré sa pri svätej omši slávi.“

Mnohí veriaci cestujú aj do krajín, kde nie sú kresťanské chrámy. Ako sa v takomto prípade zariadiť v nedeľu, keď nie je možnosť ísť na bohoslužbu? „Ak je objektívna nemožnosť zúčastniť sa v cudzine na nedeľnej svätej omši, môže si človek vyhradiť čas na rodinnú či osobnú modlitbu a stretnutie sa s Pánom cez Božie slovo.

Dobré je napríklad nájsť si biblické čítania tej-ktorej nedele a zamyslieť sa nad nimi. Na takéto rozjímanie je vhodné tichšie prostredie, pretože na rušnej pláži sa asi nedá príliš sústrediť.

Človek si môže nájsť nejaký kútik, ako nám to hovorí Evanjelium podľa Matúša: ,Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti‘ (Mt 6, 6),“ radí Marek Vaňuš.

Oddychový režim aj pri modlitbe?

Dovolenka je časom oddychu od povinností a niekedy človek zvoľní aj pri modlitbe. Ako sa vnútorne nastaviť, aby som modlitbu v čase relaxu nezanedbával? „Môže sa stať, že pre niekoho je modlitba povinnosťou a pri oddychu od povinností tam zaradí aj ju. To by, samozrejme, nebol správny vnútorný postoj. Je dôležité si uvedomiť, že ak modlitba je duchovnou stravou našej viery, tak je to niečo, čím sa živím,“ vysvetľuje páter Marek.

V tejto súvislosti ponúka zaujímavú analógiu: „Na dovolenke často ochutnám stravu, ktorú zvyčajne nejedávam, zvlášť ak som v cudzine. Možno je teda dovolenka aj priestor objaviť nové stránky modlitby. Človek, ktorý býva v zhone, má možnosť skúsiť si nájsť čas trocha sa zastaviť a vychutnávať si modlitbu. Možno si viac prečíta zo Svätého písma.“

Modlitba cestujúceho

Pane Ježišu Kriste, buď nám v našom putovaní priateľom a pomocníkom a v protivenstvách ochrancom a tešiteľom, aby sme pod tvojím vedením šťastlivo došli do cieľa a s radosťou sa vrátili do svojich domovov.

Príležitosť kontemplovať Božie diela

Marek Vaňuš pripomína, že oddych nie je iba o ničnerobení, ale aj o kontemplácii. „Keď sa vrátime k pôvodnému zmyslu oddychu, tak Sväté písmo nám k tomu hovorí, že aj Boh po dokončení diela stvorenia siedmy deň zasvätil a tešil sa z celého diela, kontemploval ho.

Takto môžeme dať prežívaniu oddychu aj my kontemplatívny rozmer modlitby, prípadne hľadať nový rozmer nášho života.“ Ako teda môžeme na dovolenke hlbšie uvažovať o našom vzťahu s Bohom? Čo môžu byť podnety na takéto rozjímanie?

„Mnohí idú na dovolenku do prírody, ktorá je vhodným priestorom na prehlbovanie vzťahu s Bohom reflexiou alebo kontempláciou. Človek sa zastaví a vníma Božiu krásu v prostredí, v ktorom sa nachádza. Ak ide niekto do miest, kde sú pamiatky, môže vnímať umenie ľudského ducha prejavené v sakrálnej architektúre.

Tento moment nás opäť môže privádzať k uvažovaniu nad tým, čo ľudia dokázali urobiť počas stáročí, aké diela vybudovali na Božiu oslavu, čo ich k tomu motivovalo. A keď človek vstúpi do takéhoto chrámu, má tiež príležitost zastaviť sa na krátku modlitbu.“

Inšpirácie na výlet

V kresťanských krajinách môže byť tipom na výlet počas dovolenky blízke pútnické miesto. A v krajinách, ktoré nie sú kresťanské, možno nájdete stopu kresťanstva v minulosti, zvlášť v okolí Stredozemného mora.

„Napríklad Turecko býva obľúbenou destináciou a tam sú mnohé znaky prítomnosti kresťanov v prvých storočiach, ktoré pripomínajú pôsobenie svätého Pavla a ďalších apoštolov. Pri plánovaní je teda dobré si nájsť priestor na takúto pamiatku alebo pútnické miesto.

Ak to nie je možné, môžete skúsiť objaviť, aký svätec je spojený s tým miestom, kde sa nachádzate. Či už z bližšej doby, alebo z kresťanského staroveku. A niečo sa o ňom dozvedieť, porozprávať sa s rodinou o jeho životnom príbehu. To môže byť pekným obohatením života viery,“ pridáva inšpiráciu sprievodca pútnikov.

Odporúča spoznávať aj pamiatky iných náboženstiev? Môže to byť pre kresťana obohacujúce? „Som presvedčený, že vzájomné poznanie vedie k rešpektu. Myšlienka bratstva, ktorú pápež František zdôrazňuje, môže byť budovaná iba vtedy, keď sa budeme vzájomne lepšie poznať.

Ak teda idem do krajiny, kde je majoritné iné náboženstvo, usilujem sa postaviť bokom niektoré predsudky a pokúsim sa hlbšie spoznať, o čom ten-ktorý spôsob prežívania viery je. Poznanie je jedným zo základných kameňov vzájomnej tolerancie, úcty a bratstva, ku ktorému sme pozvaní.“

Ako sa správne nastaviť na dovolenku

Marek Vaňuš hovorí, že na cesty je lepšie sa vydať bez príliš veľkých očakávaní a možno aj bez nejakých predsudkov. „Prirodzene sa v nás vytvárajú určité očakávania a nároky na miesto, kam ideme. A keď nie sú splnené, človek je sklamaný a má pokazenú dovolenku.

Je preto dobré čo najviac sa vnútorne otvoriť pre cieľ našej cesty. To otvorené vnútro je taká duchovná výbava, ktorá môže pomôcť vnímať to, čo Pán cez to miesto pre mňa pripravuje, čo mi môže povedať.“ Pomáha tiež uvedomenie si, že Boh je vždy so mnou.

„Evanjelium podľa Matúša sa končí slovami, ktoré Ježiš hovorí učeníkom: ,Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta‘ (Mt 28, 20). Máme istotu, že nie sme opustení, nech sme kdekoľvek. Pán je tam s nami a sprevádza nás,“ pripomína páter Marek.

Dodáva, že je tiež dôležité uvedomiť si, že kresťanom som kdekoľvek. „Zásady a život podľa evanjelia, ku ktorému ma vedie môj krst, by som mal žiť, kdekoľvek sa nachádzam. A teda aj počas dovolenky. Nemusím o Kristovi hovoriť, ale aby môj život o ňom svedčil. A to tak, aby som sa sám za to svedectvo pred Pánom nehanbil.“