Kresťanská nádej v praxi

Tapiséria Vzkriesenie Krista sa nachádza v Galérii gobelínov vo Vatikánskych múzeách. Zhotovená bola v rokoch 1523 – 1534 vo flámskej manufaktúre v Bruseli podľa náčrtov žiakov slávneho renesančného maliara a architekta Raffaela. Ilustračná snímka: pexels.com/Hellojo Shwithers
Aj tam, kde sa zdá, že niet východiska, môže zaznieť tiché, no pevné slovo: nádej. Nie ako lacný optimizmus typu „nejako bude“, ale ako sila, ktorá má svoj pevný základ. Kresťanská nádej totiž nestojí na nás, ale na Kristovi.
A táto „nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5).
LOGIKA BOŽEJ NÁDEJE
Kresťanská nádej nie je ilúzia ani únik z reality. Je postavená na skale – Kristovi. Nie je to „verím, že to zvládnem“, ale „verím, že on to má v rukách“. Opravdivá nádej chce povedať: „Neviem, ako to dopadne, ale viem, kto kráča so mnou.“
Preto je každý z nás povolaný vstúpiť do tajomnej logiky Božej nádeje, teda do tajomnej logiky života s Bohom. Základom je uvedomenie si, že sme milovaní. Z toho žije každý človek, či si to už priznáme alebo nie.
Skúsenosť lásky Boha k nám, často cez ľudí, dáva následne základ našej lásky k Bohu, tiež často cez ľudí.
No a ak takto prežívame lásku, rodí sa v nás viera. Viera totiž nie je len nejaké priľnutie k pravdám, ale vzťah s osobou, ktorá miluje až na smrť. Prv než niekto uverí, musí vedieť, že je milovaný.
Ak nemáme skúsenosť láskyplného vzťahu s Bohom, ostávame len náboženskými ľuďmi, ale nie veriacimi v pravom zmysle slova. Láska je teda počiatok, základ každej viery.
KRISTUS ROZUMIE BOLESTI