Kresťanské umenie áno, ale ako

Inštalácia Doroty Sadovskej vo farskom Kostole sv. Jána Bosca v bratislavskej Trnávke (2020). Umelecky stvárnené pôstne plátno má zvýrazniť myšlienku blízkosti a spolupatričnosti. Ilustračná snímka: Erika Litváková
„Vieme veľmi zápalisto diskutovať o tom, ako veci nemajú byť. Čo všetko je buď zlé, neprijateľné, opozerané, gýčové, nemoderné, alebo relatívne,“ hovorí kresťanský umelec, výtvarník v slobodnom povolaní Cyril Uhnák.
Oveľa náročnejšie je však podľa neho povedať, ako to - k spokojnosti väčšiny - byť má. „Aby sa kostol a jeho výzdoba nestali predmetom sváru a zbytočných vášní v rámci veriaceho spoločenstva.“
Ale dá sa vôbec k spokojnosti väčšiny dospieť? Najmä ak väčšina predstavuje zároveň zástupcov Cirkvi, odbornej obce i veriacich laikov, pre ktorých sa vlastne chrámový priestor a umenie v ňom vytvára.