Kresťanstvo je nezlučiteľné s rasizmom

Po tragickej smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel pri zásahu polície, sa rozprúdila veľká diskusia o rasovej neznášanlivosti. To, ako táto debata prebieha, aké sú jej motívy a aké negatívne prejavy ju sprevádzajú, by bolo na samostatný článok.

Je to však tiež príležitosť zamyslieť sa nad tým, akú úctu prechovávame k ľuďom, ktorí majú iný pôvod či farbu pleti. I to je totiž súčasťou nášho kresťanského poslania chrániť každý ľudský život.

S neznášanlivosťou voči černošským obyvateľom u nás príliš skúseností z pochopiteľných dôvodov nemáme. V našom prostredí pri téme rasizmu oveľa väčšiu výzvu predstavuje rómska menšina.

Svoj pohľad na tento problém ponúkol saleziánsky kňaz PETER BEŠENYEI (57), ktorý už 30 rokov pôsobí ako kňaz medzi Rómami. Rozbiehal pastoráciu na sídlisku Poštárka v Bardejove, na košickom Luníku IX. prežil 99 mesiacov. Je tajomníkom Rady KBS pre Rómov a menšiny.

Od 1. júla je moderátorom novovzniknutého Centra rómskej misie v Košiciach, ktoré zriadil Arcibiskupský úrad. O živote medzi Rómami napísal dve knihy: Rómske ticho a Zabime rasistu v sebe.

Čo je rasizmus

„Rasizmus nemá farbu, je to nenávisť, povýšenectvo, ktoré sa môže nachádzať vnútri každého z nás. A je jedno, či som Slovák, Maďar, Róm, biely alebo čierny, kresťan, žid alebo ateista.

Ak niekoho ľahkovážne nálepkujeme termínom parazit, osadník, cigán alebo aj antisemita, šovinista, rasista, či dokonca fašista, je to ponižujúce, zraňujúce a uzatvára sa tým priestor na dialóg,“ hovorí Peter Bešenyei.

Upozorňuje, že ak odmietame komunikovať s ľuďmi s iným pohľadom, dávame im priestor utvrdzovať sa v ich extrémistických až zvrátených názoroch a zároveň im umožňujeme rásť v ich osobnej či skupinovej nenávisti.

Rasizmus a veriaci

Dnes často vidíme ľudí, ktorí sa síce hlásia ku katolíckej viere, no svojimi postojmi jej úplne protirečia. Aj v téme rasizmu, ktorý nemá nič spoločné s katolíckou vierou.

„Je bláznovstvom chcieť uväzniť Boha, Stvoriteľa neba i zeme, do hraníc jedného národa alebo telesnej obmedzenosti jednej rasy. Nesmieme sa skrývať za Boha či národ, ak urážame, zraňujeme alebo útočíme na ľudí inej farby pleti, prípadne iného náboženstva,“ pripomína salezián.

Ako dodáva, najväčšími zabijakmi pokoja a jednoty sú nevedomosť, hlúposť, primitívnosť a fanatizmus.

„Naše kresťanstvo nie je zlučiteľné s nijakou formou nenávisti, násilia či rasizmu. Kristova láska nie je limitovaná na niektoré vyvolené etniká. Učí nás milovať všetkých, aj tých, čo nevyzerajú ako my, ktorí zmýšľajú rozdielne a niekedy nám aj robia zle.“

Príčiny napätia

Keď ľudia z majoritnej spoločnosti vidia, že nie pre každého platia rovnaké podmienky, zákonite sú nespokojní. Peter Bešenyei poznamenáva, že za obete nespravodlivosti sa pritom rady vyhlasujú aj niektoré minority, ktoré si vykričia svoje jednosmerné práva, často neopodstatnené a bežne aj na úkor väčšiny.

„Ak v spoločnosti nie sú nastavené rovnaké kritériá pre všetkých; ak sa ľahostajne prehliadajú chyby minorít, vyvoláva to pocit krivdy a napomáha to radikalizmu určitých skupín, ktoré sa prejavujú agresívne voči konkrétnej minorite,“ konštatuje saleziánsky kňaz.

Zároveň dodáva, že zbytočné napätie v spoločnosti stupňujú aj nekorektné vyjadrenia politikov či verejne známych osôb. A pridáva i ďalšie dôvody: ľahostajnosť zodpovedných, neriešenie dlhodobých problémov, rastúca priepasť medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami.

Jednostrannosť a neobjektívnosť

Problémom sú tiež neobjektívne a jednostranné pohľady ľudí z tretieho sektora, ktoré podľa tajomníka Rady KBS pre Rómov a menšiny robia medvediu službu práve druhej strane, čím zbytočne extrémne polarizujú spoločnosť a podporujú romofóbiu.

„Veľa mýtov nám často podsúvajú takzvaní odborníci, ktorí žijú ďaleko od Rómov a nepoznajú realitu denného života ľudí žijúcich v blízkosti rómskych get. Neuznávam jednostranných obhajcov rómskych práv, pre ktorých sa táto téma stala lukratívnym zamestnaním.

Tvrdia, že Slováci sa k Rómom správajú na základe predsudkov a stereotypov, ale ich vlastné slovné kreácie sú plné stereotypných opakovaní, ktoré sú často zavádzajúce. Práve títo nechcú objektívne a pravdivo vidieť a pomenovať ani nedostatky minorít, len jednostranne a neobjektívne kritizujú majoritnú spoločnosť.“

Ako dodáva, situáciu neuľahčujú ani niektoré médiá, ktoré sa usilujú o presadzovanie jednostrannej umelej politickej korektnosti na úkor zdravého rozumu a prirodzenosti; sú plné klamstiev a svojou neobjektívnosťou prekrúcajú pravdu.

I preto je táto téma náročná, pretože pravdivé poukázanie na chyby a nedostatky sa môže chápať ako služba, ale zároveň sa môže aj zneužiť na obvinenie.

Kňaz s dlhoročnou pastoračnou praxou medzi majoritnou i menšinovou komunitou v tejto súvislosti upozorňuje, že nie všetko, čo sa označuje za konanie s rasovým motívom, ním v skutočnosti aj je.

V knihe Zabime rasistu v sebe ponúka príklad z Michaloviec, kde obyvatelia jednej z ulíc na sídlisku Východ pred pár rokmi postavili betónový plot, pretože Rómovia z blízkeho okolia znečisťovali priestranstvo pred panelákmi.

„Miestnym došla trpezlivosť a urobili minimum na ochranu svojho majetku a prostredia. Tí, voči ktorým sa títo ľudia bránia, dennodenne znečisťujú ich okolie, vyberajú a odhadzujú odpadky.

Takéto ploty nie sú rasistické, ale ploty pred vandalmi, asociálmi či inak neprispôsobivými ľuďmi. Plotom môžeme aspoň čiastočne asociálov vytlačiť zo svojho pozemku a nastoliť si tam svoje vlastné pravidlá.“

Negeneralizujme

Treba pripomenúť, že nevhodné správanie jedincov nemôžeme pripisovať celému rómskemu etniku.

„Na Slovensku žije veľa slušných Rómov, ktorí sú integrovaní a svojím kultivovaným a nenápadným spôsobom života nikoho neobťažujú ani nevyrušujú. Sami často trpia a sú ponižovaní aj za tých nezodpovedných a zaostalých,“ konštatuje Peter Bešenyei.

S prípadmi takého ponižovania sa, žiaľ, možno stretnúť aj medzi kňazmi. Salezián opäť pridáva príklad z vlastnej skúsenosti:

„Prednedávnom som bol krstiť v jednej farnosti, kde rodičia dieťaťa spĺňali všetky podmienky, ktoré predpisuje cirkevné právo. Sú pobirmovaní, cirkevne zosobášení, praktizujúci katolíci, podobne aj vybraní krstní rodičia ich dieťaťa. Na krstnú náuku prišli spoločne s ďalšími dvoma slovenskými rodičovskými pármi.

Pán kaplán chcel byť hneď v úvode žoviálny a urážlivo sa ich opýtal: Kde máte toho svojho Sandokana? Matka dieťaťa, vysokoškolsky vzdelaná rómska žena, len bolestne preglgla a povedala, že ich syn sa volá Miško.

Rodičia sa päť rokov modlili za to, aby im Pán Boh požehnal dieťa, a ešte je len niekoľko hodín na svete a už ho niekto uráža. Aj keď správanie kňaza ich ponížilo a zahanbilo, svojím tichým bolestným postojom dokázali, že ho ľudsky prevyšujú.“

Peter Bešenyei radí, aby sme Rómov vnímali ako jednotlivcov, ktorí sa sami na základe svojho správania, postojov, komunikácie v našom vnútri rozdelia.

„Častá osobná negatívna skúsenosť s jednotlivcom či určitou skupinou v nás zablokuje vnímanie ich pozitív. Som presvedčený, že ľuďom viac prekáža asociálne správanie Rómov ako ich rasa.

Hlavnými príčinami averzie sú väčšinou civilizačné nedostatky, nízka vzdelanostná, kultúrna či sociálna úroveň (primitivizmus, agresia, nízka úroveň hygieny) a následne ich závislosť od sociálneho systému.“

Odstránenie týchto nedostatkov môže byť podľa saleziána výzvou práve pre nás veriacich. „Pre nás kresťanov ako starších bratov vo viere je otvorený obrovský nepokrytý priestor ponuky: evanjelizáciou kultivovať tento ľud žijúci medzi nami, na našich perifériách.“

Ako budovať vzťah s Rómami

Pri interakcii s Rómami sa nám často stáva, že sa na nich pozeráme zhora. Ak s nimi chceme budovať vzťahy, tento povýšenecký postoj musíme odložiť.

„Zbavme sa svojej falošnej nadradenosti, túžby po moci, detinskej namyslenosti, že sme lepší, múdrejší, že sme niečo viac ako Rómovia. Narodiť sa do biedy, do generačnej chudoby nie je dobrovoľná voľba.

Nikto z nás sa nerozhodoval, akým rodičom alebo do akého prostredia sa narodí, akým duchovným potenciálom bude oplývať. Úprimne podajme Rómom pomocnú ruku budovaním vyvážených vzťahov, ako rovný s rovným,“ vyzýva Peter Bešenyei.

Ponúka tri princípy, ktorými sa možno dostať do srdca Rómov. Prvý princíp je úcta. „Musíme si vážiť tých, ktorým sa venujeme, v každom prostredí a za každých okolností sa o nich úctivo vyjadrovať. Svoje priateľstvo nemôžeme prežívať iba v určitom prostredí, iba niekoľko hodín do dňa či dní v týždni.“

Druhý princíp je láska. „Tá zahŕňa toleranciu a rešpektuje ich postupný rast. Majme ich radi takých, akí sú, a tak, aby cítili, že ich máme radi.“

Tretí je princíp neprotirečenia. „Nerozvážne neodporovať, bezhlavo nepoučovať, vedieť si ľudí vypočuť, vcítiť sa do nich, nemať hneď na všetko odpoveď, riešenie, ale pokojne, trpezlivo a s láskou počúvať a až potom vysvetľovať.“

Čo majú robiť Rómovia

Peter Bešenyei poznamenáva, že ani Rómovia sa nemôžu iba stále vyhovárať a spoliehať na nekončiacu sa pomoc iných. Aj oni majú svoje úlohy pri integrácii. Tá sa totiž nesmie robiť tak, aby pre minoritu trpeli ostatní. Napríklad škola nedokáže a nemôže suplovať zanedbanú rodičovskú výchovu.

„Ak rodina nespolupracuje, zaslepene a neobjektívne stojí na strane svojich detí proti učiteľom, nepripraví svoje dieťa po hygienickej, sociálnej či intelektuálnej stránke, nie je nijaká šanca na integráciu týchto detí. Integrácia môže nastať len tam, kde sa o to usilujú obe strany,“ hovorí salezián a opätovne konštatuje, že najväčšia bariéra tak nie je farba pleti, ale zanedbaná hygiena a sociálny status.

Deťom z rodín, ktoré zvládajú svoje dieťa pripraviť, ponúkajú možnosť integrovať sa do škôl medzi deti majority. Niektorí jednotlivci sa touto cestou úspešne integrovali.

Rómovia si podľa Petra Bešenyeiho musia tiež uvedomiť svoj podiel viny za vzniknutú napätú situáciu v spoločnosti a začať bojovať so svojou citlivosťou i so svojimi predsudkami.

„Nepotrebujú prioritne naše peniaze, našu materiálnu pomoc, ale v prvom rade potrebujú zmeniť svoju mentalitu.“ Ak potom majú vhodné podmienky, vnútornú motiváciu (život s Bohom) a dobrých, ale zároveň aj múdrych vychovávateľov, sú schopní samostatného rastu.

Dlhoročný duchovný pastier v rómskom prostredí dodáva, že v Cirkvi vzbudzujeme solidaritu k týmto ľuďom z periférií, aby sme dosiahli jednotu aj napriek rozdielnosti.

„To nás povedie po ceste k vzájomnej harmónii s rešpektom voči ich kultúre, histórii, tradíciám, jazyku, aby sa im nikto nevysmieval a neponižoval ich. Účinok zmierenia a odpustenia sa dostaví prelínaním vzájomného života s pozitívnymi skúsenosťami.“