Kristus slávne vstal z mŕtvych

Najdôležitejšia veľkonočná udalosť, vzkriesenie Krista, sa aj pre evanjelikov tiahne celým rokom. „Každá nedeľa je oslavou Kristovho vzkriesenia, sviatky Veľkej noci by sme obrazne mohli označiť za veľkolepé finále,“ hovorí evanjelický farár v Modre Ján Oslík.

V  Evanjelickej cirkvi vnímajú udalosti Veľkého piatka aj vzkriesenia ako neoddeliteľnú súčasť jedného celku. „Ježišova smrť by bez vzkriesenia bola zbytočnou obetou. Na druhej strane Ježišovo vzkriesenie by bez jeho smrti nebolo možné. Sú to dva vrcholy jednej hory.“

SLÁVIA SA DVA DNI

Na Veľký piatok pašiovými službami Božími sprítomňujú utrpenie a ukrižovanie Krista. „Obeť, ktorú priniesol za nás.“ Uväzujú sa srdcia zvonov či zakrýva oltárny obraz čiernym plátnom. Nasleduje Biela sobota. „Deň ticha, ktorý nesie označenie deň hrobového odpočinku.“

Na Veľkonočnú nedeľu sa slávia slávnostné služby Božie. „Ľudia sa zvyknú zdraviť radostným zvolaním Kristus vstal z mŕtvych.“ Jednotné sú i liturgické farby v kostoloch. „Čierna na Veľký piatok ako farba smútku a biela na Veľkú noc ako farba radosti.“

Podobne je to podľa evanjelického farára aj s jedlami. „Veľký piatok je spojený s pôstom, Veľká noc má charakter hostiny.

Aj v tejto symbolike a postupnosti – od smútku k radosti – je vyjadrené evanjelium: ,Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho‘ (Jn 3, 16)“ (evanjelický preklad – pozn. red.).

BOHATÉ LITURGIE

Gréckokatolíckej Pasche predchádza predpôstne obdobie a Veľký pôst alebo Svätá a veľká štyridsiatnica. Po ňom sa Kvetnou nedeľou s požehnaním bahniatok vstupuje do Strastného či Veľkého svätého týždňa. Na Veľký štvrtok sa rovnako ako u rímskokatolíkov slávia dve liturgie.

Predpoludňajšiu slávi eparcha (biskup) s kňazmi. „Večer sa po farnostiach slávi Liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou (vešperami),“ približuje gréckokatolícky kňaz Martin Tkáč. Po nej sa koná veľkopiatková utiereň (ranná modlitba) nazývaná Strasti.

Číta sa počas nej evanjelium o umučení Ježiša Krista rozdelené na dvanásť čítaní. „Po siedme evanjelium zaznievajú na konci zvony. Po tomto evanjeliu, ktoré ohlasuje smrť Ježiša na kríži, zvony stíchnu a rozozvučia sa až na vzkriesenie. Používa sa iba rapkáč.“

V piatok sa nekoná eucharistická liturgia ani sa nepodáva Eucharistia. „Ráno sa však konajú Cárske časy. Bohoslužba, na ktorej sa v Byzancii zúčastňoval cisár.“

Tretia hodina popoludní patrí Veľkej večierni s uložením pláštenice do hrobu (pláštenica – plátno symbolizujúce Ježiša, so zobrazením Ukladania do hrobu – pozn. red.). Ráno na Veľkú sobotu sa veriaci schádzajú na Nádhernej (Jeruzalemskej) utierni.

„Slávi sa nad hrobom a konávala sa v Jeruzaleme.“ Večer slávia Liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou. „Tam, kde sú katechumeni, sa počas pätnástich starozákonných čítaní krstilo.“

NAJRADOSTNEJŠIE RÁNO

Veriaci sa na Nedeľu vzkriesenia stretávajú v chráme skoro ráno ešte za tmy. „Kňaz prenesie pláštenicu na oltár, ak tak neurobil na Nadhrobnej polnočnici. So sviecou a krížom v ruke idú spolu s ľudom von na sviečkový sprievod okolo chrámu. Pripomína myronosičky, ktoré šli k hrobu.“

Začína sa radostná a slávnostná Utiereň Paschy. „Prvýkrát zaznieva spev Kristus slávne vstal z mŕtvych a kňaz krížom otvára dvere chrámu. Počas spevu sa rozozvučia zvony.“ Po celý týždeň zostávajú dvere na ikonostase otvorené.

„Znak toho, že nám Kristus svojou smrťou a vzkriesením otvoril brány raja.“ Paschálnym obdobím sa nesie pozdrav Christos voskrese! – Voistinu voskrese! Kristus vstal z mŕtvych! – Naozaj vstal z mŕtvych!.

„Tým sa vyjadruje radosť zo vzkriesenia. Ale zároveň sa zdôrazňuje najdôležitejšia pravda, že ak by Kristus nevstal z mŕtvych, márne by bolo všetko naše kázanie i viera (porov. 1 Kor 15, 14),“ podčiarkuje Martin Tkáč.

SPOLOČNE I ODLIŠNE

Termín výpočtu slávenia pravoslávnej Paschy sa líši od západného kresťanského sveta.

„Okrem rokov, keď tento najväčší sviatok cirkevného roka oslavujú všetci kresťania spoločne, sú i roky, keď medzi západnou Veľkou nocou a východnou Paschou je až týždňový alebo i mesačný rozdiel,“ vysvetľuje pravoslávny duchovný Vasyľ Kuzmyk.

Paschou si pripomínajú biblickú udalosť. „Iisus Christos svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Znamená to víťazstvo Christa nad hriechom a smrťou a počiatok nového života.“ Samotné slovo pascha znamená prechod. „Prechod od smrti k večnému životu s Christom.“

UTREŇA ZMŔTVYCHVSTANIA

Slávnostná radostná bohoslužba Paschy sa začína v noci alebo skoro ráno. Pred začiatkom Utrene Zmŕtvychvstania veriaci so sviecami obchádzajú chrám.

Podobne aj tu zaznieva pozdrav Christós voskrése, na ktorý veriaci odpovedajú Voístinu voskrése. Zdravia sa tak nasledujúcich štyridsať dní Veľkonočného obdobia. „Potvrdzujú tým vieru Pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva,“ dodáva pravoslávny kňaz Vasyľ Kuzmyk.