Kristus zmenil nástroje svojho umučenia na zbrane spásy

Hovoriť o zbraniach v súvislosti s osobou Ježiša Krista sa v zmysle jeho učenia a skutkov javí neprimerané a nelogické. Predsa však existuje odborný a často používaný pojem arma Christi – v doslovnom preklade „Kristove zbrane“. Rozšíril sa najmä v období baroka v súvislosti s kresťanskou ikonografiou.
Ľubomír Kaľavský 26.03.2020
Kristus zmenil nástroje svojho umučenia na zbrane spásy

Anjeli s arma Christi (Svätyňa Svätého schodiska v Ríme) Snímka: Ľubomír Kaľavský

Niektorí Ježišovi súčasníci, najmä extrémistickí zelóti, si predstavovali mesiáša ako silného vodcu a bojovníka, prostredníctvom ktorého by násilným spôsobom – teda aj pomocou zbraní - došlo k zosadeniu vtedajšej politickej moci a nastoleniu Božej vlády.

Fyzicky vyzbrojení a bojovo naladení boli aj niektorí apoštoli. Dokazujú to i slová Evanjelia podľa Lukáša: „Pane, pozri, tu sú dva meče“ (Lk 22, 38).

Apoštoli ich pri Poslednej večeri vyriekli bez toho, aby si uvedomili pravý, čiže duchovný význam Ježišovej výzvy: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ,Započítali ho medzi zločincov.´ Lebo sa spĺňa o mne všetko“ (Lk 22, 36 - 37).

Hneď nato na Olivovej hore Šimon Peter skutočne tasil meč (porov. Jn 18, 10). „Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: ,Pane, máme udrieť mečom?´ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: ,Nechajte to už!´ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho" (Lk 22, 49 - 51).

Pán Ježiš nenaplnil ich militantné predstavy a prejavil sa celkom inak - ako dobrotivý a pokojamilovný človek, pohotový vždy zasiahnuť proti akémukoľvek násiliu a zlu.

 

 

Nie sú zbrane ako zbrane
V barokovom období - ale tiež skôr či neskôr - mnoho umelcov nachádzalo inšpiráciu v biblických textoch, apokryfoch aj v legendách o Ježišovom utrpení a tieto pašiové udalosti potom rôznym spôsobom interpretovali prostredníctvom svojich diel.

Realistické výtvarné stvárnenia scény na Golgote dopĺňali a zvýrazňovali rozličnými vecami a nástrojmi (atribútmi) súvisiacimi so zradou, zosmiešňovaním, s mučením, utrpením zavŕšeným smrťou a s následnými udalosťami, ako bolo snímanie z kríža a uloženie Ježišovho tela do hrobu.

Okrem toho vznikali aj samostatné diela (obrazy, grafiky, kresby, rytiny, rezby, fresky, vitráže) zobrazujúce jednotlivé či zdvojené nástroje Kristovho umučenia. Takisto výtvarníci vytvorili diela s množstvom väčších kompozične upravených celkov, kde predstavovali celú plejádu týchto vecí a nástrojov.

V niektorých výtvarných dielach držia v rukách tieto nástroje anjeli. Súbory takýchto nástrojov a tiež diel dostali spoločný historický názov arma Christi – „Kristove zbrane“. Používa sa dodnes, aj keď v súčasnosti by bolo vhodnejšie používať napríklad slovné spojenie „nástroje Kristovho mučenia“.

Použitie pojmu, ktorý je odvodený od zbraní – arma, sa vysvetľuje v súvislosti s víťazným bojom Ježiša Krista nad hriechom a smrťou. Pri tomto boji boli použité drastické nástroje, ktoré sa preto v istom zmysle stali súčasťou diela spásy.

 

Počet nástrojov
Výpočet prvkov súvisiacich s pojmom arma Christi nebol nikdy presný a ustálený. Historickým a umeleckým vývojom sa menil. Svoju rolu tu zohrala aj rustikálna tvorba a takmer neobmedzená fantázia zbožného ľudu. Niektoré prvky sa vyskytovali pravidelne, iné sporadicky. Pokúsime sa ich vymenovať a krátko charakterizovať.

Kríž patrí do štandardnej zostavy arma Christi spolu s nápisovou tabuľkou INRI; často vidíme vo výtvarných zobrazeniach napravo a naľavo od Ježišovho kríža i kríže s lotrami.

Po kríži sa veľmi často vyskytuje na obrazoch tŕňová koruna obtočená okolo priesečníka krížových ramien a trojica, respektíve vo východných cirkvách štvorica, klincov.

Na vodorovnom ramene kríža je zavesené kladivo, kliešte a korbáče. O kríž sú opreté: kopija, yzopová tyč s nastoknutou špongiou a rebrík.

V menšej miere sa vo výtvarných zobrazeniach vyskytovali fakle alebo lampáše, ktorými si vojaci svietili v noci na Olivovej hore pri zatýkaní Ježiša. Z nočnej epizódy sú známe aj povrazy, reťaze a už spomínaný Petrov meč.

Vojaci pri mučení Ježiša použili okrem už spomínaných vecí pranier, trstinu a na posmech obliekli Krista do purpurového rúcha. Počas krížovej cesty ľud hádzal do Ježiša kamene. Čo sa týka krížovej cesty, tu treba spomenúť Veronikinu šatku, ktorá je častým samostatným výtvarným námetom. Veronika, ktorá sa tradične spomína pri šiestom zastavení modlitby krížovej cesty, poutierala Ježišovu zmučenú tvár vlastným ručníkom.

S udalosťami na Golgote súvisí i výtvarný námet kociek ako lósu, aby sa rozhodlo, kto z vojakov si privlastní Ježišov odev. „Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: ,Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!´ Aby sa splnilo Písmo: ,Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.´ A vojaci to tak urobili“ (Jn 19, 23 – 24).

Nad krížom na oblohe majú miesto zatemnené nebeské telesá slnko, mesiac a hviezdy. Pri päte kríža je položená lebka, ktorá podľa odborných interpretácií patrí praotcovi Adamovi, keďže Kristus na kríži predstavuje nového Adama.

V ďalšej rozšírenej zostave arma Christi objavíme halapartňu, sekeru, džbán súvisiaci s Pilátovým umývaním rúk, kalich v zmysle biblického textu „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ (Lk 22, 42). Tiež je tu zobrazenie anjelov, ktorí zachytávajú Ježišovu krv do kalichov.

Medzi arma Christi patria i časti ľudského tela – Ježišovo prebodnuté srdce; dlaň, ktorá Ježiša bila po tvári; odťaté ucho sluhu na Olivovej hore; tváre tých, ktorí žiadali Ježišovu smrť, vrátane Kajfáša a Annáša; ústa s pľuvancom.

Výpočet arma Christi ukončíme hodinovým ciferníkom ukazujúcim tretiu hodinu a mešcom s tridsiatimi strieborniakmi, ktoré Judáš dostal ako odmenu za zradu Krista. Zaujímavosťou, ktorá hraničí až s bizarnosťou, je zaradenie lopaty a krompáča – predmetov súvisiacich s pochovávaním v našich podmienkach - ku „Kristovým zbraniam“. Ježišovo telo bolo totiž uložené do hrobu vytesaného v skale.

 

Kohútie kríže
Zvláštne ikonografické stvárnenie „Kristových zbraní“ predstavujú takzvané kohútie kríže. Objavujú sa najmä na starých obrazoch, rytinách alebo ako ilustrácie v starých knihách. Ich výskyt vo voľnej prírode je veľmi zriedkavý.

S obľubou ich stavajú najmä na Šumave, a to na bavorskej i českej strane. Nájdu sa však aj v Poľsku. Sú to prevažne drevené, ale aj kovové kríže s nástrojmi mučenia, na vrchole ktorých je umiestnený kohút. Práve kohút sa stal symbolom Petrovej zrady a tiež patrí do skupiny arma Christi.