Ktorí svätí vás inšpirujú?

MONS. STANISLAV ZVOLENSKÝ, bratislavský arcibiskup metropolita

Medzi osobnosti, ktoré ma inšpirujú, patria dvaja naši blahoslavení – rodáčka z oravskej Krivej sestra Zdenka Schelingová a saleziánsky kňaz Titus Zeman. Hoci sú v nebi, mám ich denne pred očami. Sú mi blízki, pretože ich životné povolanie a služba, ako aj ich blahorečenie sa spája s Bratislavskou arcidiecézou, ako i s mojím osobným životom. Inšpiruje ma ich svedectvo a rozhodnutia, ktoré počas svojho života urobili v neľahkých spoločenských a politických okolnostiach. Zostali vždy verní pravde v nebadaných, skrytých gestách, čo ich priviedlo až po hrdinské činy. Často ich prosím za seba i za všetkých, ktorí sú mi v službe zverení. Sú pre mňa inšpiráciou v jednoduchosti, pokore a skromnosti, no najmä mi pripomínajú starostlivosť o kňazov a nové povolania. Spomínam si na to, ako provinciál saleziánov nad hrobom Titusa povedal: „Neodpočívaj, pomáhaj.“ Verím, že ani Titus, ani Zdenka v nebi neodpočívajú, ale pomáhajú.

Snímka: Marek Mucha

MONS. JÁN KUBOŠ, administrátor Spišskej diecézy

Podľa liturgického slávenia sa modlím ku každému svätému. Vo veľkej úcte však mám svojich patrónov – sv. Jána z Boha, zakladateľa milosrdných bratov, ktorého meno mi vybrali rodičia pred krstom, a sv. Dominika Savia, ktorého som si vybral za patróna pred prijatím sviatosti birmovania. V čase dospievania som si uvedomil, že prvý veľký Ján bol sv. Ján Krstiteľ, o ktorom sa Pán Ježiš vyjadril, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší“ (Mt 11, 11). A tak mám v osobitnej úcte sv. Jána Krstiteľa, ale i mnohých iných svätých Jánov – od sv. Jána, apoštola a evanjelistu, až po sv. Jána XXIII. V septembri tohto roka bol blahorečený Albino Luciani, ktorý si ako pápež zvolil meno Ján Pavol I. Tiež sv. Jána Pavla II. mám vo veľkej úcte. Modlievam sa k nim, lebo sa stali blízkymi Bohu i ľuďom – a taký chcem byť aj ja vo svojej službe. Meno Ján prekladáme do slovenčiny slovami Boh je milostivý. Veľakrát som sa o tom vo svojom živote presvedčil.

Snímka: archív –DK–

DAGMAR KRÁĽOVÁ, FMA, členka Inštitútu dcér Márie Pomocnice

Mám veľa obľúbených svätcov. Prvenstvo patrí Márii, ako mojej duchovnej matke, sestre, priateľke. Hneď po nej nasleduje sv. Jozef, ktorý je zvlášť potrebný v živote žien bez muža v domácnosti. Či ide o financie, drobné či väčšie opravy alebo o dobrodincov, ktorých k nám môže nasmerovať. Vzývam ho aj pri každom údere kladivom, lebo inak by som si zas udrela po prstoch (smiech). Potom prichádzajú na rad naši rodinní saleziánski svätí. K nim pridávam všetky sväté Terézie od Veľkej, ktorá je našou patrónkou, až po tú „najmenšiu“ z Lisieux. K  iným svätým sa zvyknem modliť vtedy, keď narazím na ťažkosť, ktorá je v oblasti daného svätca. Pritom často zakúšam, ako to na nich zaberá. Najradšej však prosím o pomoc zosnulých členov najbližšej duchovnej rodiny, ktorí sú už – ako dúfam – pred Božou tvárou. Mimoriadne spoločenstvo cítim s rodičmi v nebi. Spolu s ostatnými blízkymi ich považujem za svätých „odvedľa“, ako o nich často hovorieva pápež František.

Snímka: archív –JV–

JÁN VOLKO, športovec, atlét

Svätý, ku ktorému mám veľkú úctu a ktorý ma inšpiruje, je Ján Pavol II. Podľa neho mám aj birmovné meno. Bol to pápež v ťažkých časoch a mne osobne je blízky práve vďaka vzťahu, ktorý mal k športu. Vyžaroval z neho úžasný pokoj a láska. A verím, že v nebi za nás Slovanov a tiež aj športovcov oroduje.

Snímka: –EL–

IVAN ŠULÍK, rímskokatolícky kňaz a riaditeľ Spolku svätého Vojtecha

Odkedy som sa rozhodol pre kňazstvo, pravidelne sa modlím k sv. Terézii z Lisieux. Práve ona si počas cesty do Ríma uvedomila, aké je dôležité modliť sa za svätosť kňazov. Aj kňazi sú ľudia z mäsa a kostí, preto potrebujú pomoc a podporu veriacich. Na Terézii z Lisieux ma zároveň inšpiruje jej malá cesta – nerobiť nič mimoriadne, ale mimoriadnym spôsobom žiť lásku. Druhý svätec, ktorého som spoznal predtým, ako som bol vysvätený za diakona, je sv. Bruno, zakladateľ rehole kartuziánov. Prostredníctvom neho som pochopil, aké dôležité je ticho a samota. Svätý Bruno sa vzdal univerzitnej kariéry a utiahol sa do ústrania. Oboch týchto svätcov spája to, že hovorili o nekonečnom Božom milosrdenstve a Božej láske. Aj kňaz má byť apoštolom milosrdenstva a tým, kto sprostredkúva Božie milosrdenstvo dnešnému svetu.

Snímka: –EL–

IVAN RUŽIČKA, rímskokatolícky kňaz, výkonný sekretár KBS

Na svojom pracovnom stole na Generálnom sekretariáte Konferencie biskupov Slovenska mám položený obrázok sv. Jozefa. Sprevádza ma v  práci, ktorú robím s ostatnými spolupracovníkmi. Je mi blízky, pretože poznal námahu každodennej práce. Verný svojim povinnostiam prejavil starostlivosť o to najcennejšie, čo mu Boh zveril, Božieho Syna a Božiu Matku. Skryto a s oddanosťou. Povinnosti a  úlohy všetkých nás, ktorí tu pracujeme, zároveň vnímam ako službu pre Cirkev. Preto svätého Jozefa denne prosím o otvorené a veľkodušné srdce, aby sme ako on ochotne hľadali Božiu vôľu a dôverovali v Božiu prozreteľnosť. Mali jemu podobnú schopnosť počuť a rozoznať Boží hlas uprostred mnohých hlasov a zároveň vedeli prakticky, konkrétne a v dôvere v Boha reagovať v rôznych i náročných okolnostiach. Svätý Jozef je tak mojím „spolupracovníkom“, ktorého sa pýtam, ktorý ma inšpiruje i ochraňuje.

Snímka: archív –BP–

BERNADETTA PEKNUŠOVÁ, Spoločnosť dcér kresťanskej lásky

Mojou obľúbenou svätou je sv. Terezka z Lisieux. Ako 15-ročná som prijala pri sviatosti birmovania jej meno. Biskup mi povedal: „Raz budeš ako ona.“ Vtedy som nechápala význam týchto slov. Vôbec som totiž túto svätú nepoznala. Zohnala som si knihu, kde bola fotografia sv. Terezky. Zľakla som sa. „Keď mám byť ako ona, to mám byť rehoľnou sestrou?“ Rýchlo som knihu zavrela a vrátila ju kamarátke. Po čase som sa predsa len chcela dozvedieť o Terezke viac a hltala som o nej všetky informácie. Fascinoval ma jej život poznačený dobrotou, jednoduchosťou, nenápadnosťou. Robila malé veci s veľkou láskou. Naše priateľstvo rástlo veľmi rýchlo. Začala som túžiť po Bohu. Nerozumela som tichému hlasu v mojom srdci. Volanie bolo silné, nedalo sa nepočuť. Rozhodovanie však nebolo ľahké. Terezka mi pritom ale veľmi pomohla a verím, že vďaka jej orodovaniu som našla svoje miesto u sestier vincentiek. Nebojme sa vzývať svätých, sú tu pre nás a robí ich šťastnými, keď nám môžu pomáhať.

Snímka: archív –FT–

FRANTIŠEK TRSTENSKÝ, rímskokatolícky kňaz, dekan v Kežmarku

Vybral som si viacerých obľúbených orodovníkov v nebi, ku ktorým sa obraciam s prosbou o pomoc každý deň, ale zvlášť keď potrebujem urobiť správne rozhodnutie. Nie je to iba jeden svätec, je ich viac. Spomeniem aspoň niektorých z nich. Na prvom mieste je to Božia Matka. Jej príhovor je najsilnejší pred tvárou jej Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, že má viacero titulov – Kráľovná, Panna, Matka... Ja sa k nej utiekam ako k Matke milosrdenstva. Prosím ju o ochranu, pomoc a orodovanie. Potom je to môj krstný patrón svätý František z Assisi. Tento svätec sa vyznačoval pokorou, jednoduchosťou a láskou ku Kristovi. O tieto vlastnosti prosím Ježiša Krista na jeho orodovanie. Povzbudzujem všetkých, aby mali vo veľkej úcte svojho krstného patróna. Zvlášť prosím rodičov, aby pri narodení vybrali pre svoje dieťa meno svätca – svätice a neriadili sa módnou vlnou. Ďalšia moja patrónka je svätá Mária Margita Alacoque, mystička, ktorá šírila úctu k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. Spomeniem ešte svätého Jána Pavla II., s ktorým som sa osobne stretol, keď v roku 1995 zavítal do Levoče.

Snímka: archív –OM–

ONDREJ MARTINKOVIČ, bohoslovec košického seminára

Je veľa svätých, ktorí sú môjmu srdcu blízki, napríklad sv. Filip Neri, Damián de Veuster, Carlo Acutis, Ján XXIII. Ak mám vybrať len jedného, tak svätý Jozef. Viacero jeho vlastností ma fascinuje, aj keď je pravda, že o väčšine z nich nevieme nič. No predsa je jeden postoj, ktorý celkom isto mal a ktorý mi rezonuje v srdci už mnoho rokov. Svätý Jozef bol muž, ktorý dokázal milovať a nevlastniť. Ja som s tým často mal a aj mám problém. Niekedy sa snažím predstaviť si manžela Panny Márie kráčať, modliť sa alebo len tak byť po mojom boku a zrazu veci nadobúdajú iný rozmer. Zároveň na jeho orodovanie prosím Boha, aby ma učil rásť v láske, ktorá nechce nič ani nikoho vlastniť, ale úplne sa darovať.