Latinskoamerickí biskupi si pripomínajú svojho patróna

Keď španielsky kráľ Filip II. poslal Turibia de Mongrovejo do arcibiskupského sídla v peruánskom hlavnom meste Lima, spočiatku sa bránil. Neskôr sa však ukázalo, že bol na úlohu biskupa ako stvorený. V Južnej Amerike slúžil Pánovi 26 rokov.  
Anna Stankayová 23.03.2021
Latinskoamerickí biskupi si pripomínajú svojho patróna

Pôvodom španielsky svätec Turibius Alfonz de Mongrovejo sa narodil v novembri 1538 pri meste León do nábožnej šľachtickej rodiny.

Vyštudoval právo a už v mladom veku sa stal na príkaz španielskeho kráľa vysokým úradníkom – hlavným sudcom inkvizície v Granade. Jeho zbožnosť a dosiahnuté vzdelanie sa dostali ku kráľovi Filipovi II. 

Z inkvizítora biskup

Po Tridentskom koncile, keď sa začala obnova biskupstiev, kráľ Filip II. hľadal vhodného kandidáta na post biskupa v Lime. Peru bolo v tom čase španielskou kolóniou. Kráľ na túto úlohu nominoval práve Turibia, ktorý sa spočiatku bránil. Jeho nomináciu potvrdil aj pápež Gregor XIII. 

V roku 1578 sa stal kňazom, o dva roky neskôr prijal biskupské svätenie. Vydal sa do Peru, aby tam začal svoju misiu medzi domorodcami. 

Bol výborným kazateľom a aj vďaka svojej charizme pokrstil takmer pol milióna ľudí, medzi nimi i svätú Ruženu Limskú a zrejme aj svätého Martina de Porres. Bol však zhrozený z kolonializmu a utláčania pôvodného obyvateľstva, zo škandalózneho života španielskych kolonistov, ktorí si až príliš dovoľovali. Pustil sa preto do reformy arcidiecézy. 

Prvý seminár na západnej pologuli

Biskup Turibius sa do roly biskupa úplne vžil a o svoju diecézu sa vzorne staral. V rámci vizitácií ju prešiel celú trikrát, dokonca pešo a sám. Postavil cesty, školy, kaplnky či nemocnice. 

V roku 1591 založil prvý seminár na západnej pologuli a nariadil, aby sa učenie domorodých jazykov stalo nevyhnutným základom formácie.

Zvolal trinásť biskupských synod, bojoval za práva domorodcov, ktorí si ho veľmi obľúbili. Stal sa ich ochrancom a dôverníkom. 

Svoju smrť predpovedal

Traduje sa, že poznal presný dátum i hodinu svojej smrti. Počas štvrtej pastoračnej cesty ochorel, dostal horúčku, avšak v práci pokračoval až do konca svojich síl.

V kritickom stave prijal viatikum a krátko po vyslovení svojich posledných slov: „Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ zomrel. Stalo sa tak na Zelený štvrtok 23. marca 1606 v Kláštore sv. Augustína. 

Hoci ho veriaci v celom Peru uctievali ako svätca už hneď po smrti, netrvalo dlho a stal sa ním aj oficiálne. Pápež Inocent XI. ho v roku 1679 vyhlásil sa blahoslaveného, o pol storočie neskôr ho 10. decembra 1726 kanonizoval pápež Benedikt XIII. 

Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1983 vyhlásil za patróna latinskoamerických biskupov. Okrem toho je ochrancom Peru aj jeho hlavného mesta.