Lepší softvér nikto nevymyslí

Tí, ktorí disponujú počítačovými vedomosťami a zručnosťami, určite dajú za pravdu slovám, že softvér patrí k dôležitej časti komputera. Ide o programové vybavenie počítača alebo lepšie povedané, súhrn všetkých programov, ktoré obsahuje.
Peter Slovák 05.08.2019
Lepší softvér nikto nevymyslí

Ilustračná snímka: unsplash.com/Robina Weermeijer

Na jeho vývoji sa podieľajú mnohí programátori a grafici. Konečný výsledok určuje kvalitu technológie, bez ktorej si dnes nevieme predstaviť život. Keď sa však zamyslíme nad „rozumnosťou“ programu, nikdy nemôže človek vytvoriť lepší softvér ako ten, ktorý do neho vložil najšpičkovejší inžinier Boh. O čom hovoríme? O ľudskom mozgu. Vychádzame zo skutočnosti, že je nepredstaviteľné, aby umelo vytvorený počítačový program dosahoval kvalitnejšie parametre ako mozog toho, ktorý pracoval na jeho vývoji. 

Top kvalita v našom tele

Celková stavba mozgu človeka sa považuje za najzložitejšiu organickú štruktúru, akú môžeme ľudsky vnímať. Mozgová kôra (intelekt) spolu s mozgovým kmeňom (najstaršia časť mozgu – pudy) a lymbickým systémom (emócie) sú najdôležitejšími hmotnými súčasťami celého mozgu. Obsahujú 12 až 15 miliárd neurónov. Všetky tieto nervové bunky prostredníctvom synapsií – spojení, komunikačných kanálov medzi sebou komunikujú a odovzdávajú si dôležité informácie. 

Jediný neurón má dokonca desiatky tisíc takýchto prepojení s inými nervovými bunkami. To sú však len vedecké odhady. Je pravdepodobné, že pri hmotnosti ľudského mozgu približne 1,3 až 1,5 kilogramu môžu byť čísla podstatne vyššie. Z anatomického pohľadu sa mozog skladá z viacerých častí, ktoré poznáme pod názvami predný, stredný a zadný mozog, medzimozog a mozoček či predĺžená miecha. Každá časť tohto neuveriteľného softvéru je zodpovedná za vykonávanie určitých funkcií.

Pritom všetkom si v našom mozgu veľmi efektívne delia úlohy pravá a ľavá hemisféra. Úlohy sú primerane rozdelené. Ilona Kopecká v Psychológii (2011) rozlišuje činnosti mozgových hemisfér. Ľavá hemisféra je zodpovedná za racionálne, analytické myslenie, logiku príčin a následkov. Okrem toho táto hemisféra výborne pracuje s číslami, pojmami a rozlišovaním množstva. Podieľa sa u človeka na spontánnosti rozprávania, rozpoznávanie slov a pohybov. Pravá hemisféra zapája ľudskú fantáziu a intuíciu, umelecké nadanie, abstraktné myslenie (myslenie v obrazoch), uvažovanie v širších súvislostiach, navrhovanie koncepcií či širšiu priestorovú interpretáciu.

Odborníkmi je reálne dokázané, že u každého jednotlivca určitá hemisféra prevažuje. Ľudia, ktorí majú dobré organizačné schopnosti, siahajú často po encyklopedických vedomostiach a v konaní sú veľmi precízni, majú viac rozvinutú ľavú hemisféru. Naopak, ľudia s rozvinutejšou pravou hemisférou sú spontánnejší, majú sklon o všetkom premýšľať, fascinuje ich ľudské vnútro. 
 

Máme právo na výber a rozhodnutia
 

Jedno je však isté, že bez akéhokoľvek zveličovania ľudských schopností, ktoré súvisia s funkciami mozgu, k jednej z najpodstatnejších častí výbavy centrálnej nervovej sústavy patrí kritické myslenie. Táto schopnosť nám totiž nielen zabezpečuje možnosť predpokladať, ale najmä overovať, rozlišovať, porovnávať a odhaľovať protirečenia, tak ako ju chápal už antický filozof Sokrates.

V konečnom dôsledku prostredníctvom prúdenia myšlienkových operácií ide o vytvorenie vlastného rozhodnutia, za ktorým by si mal človek stáť. Boh nám prenechal priestor, dal nám slobodnú vôľu na kritické myslenie, aby sme sa sami rozhodovali každý deň, či pôjdeme po jeho ceste, alebo budeme slepo nasledovať niekoho druhého bez ohľadu na dôsledky pre náš život, a to nielen pozemský.

V školách vyzývajú pedagógov, aby do učebných plánov zakomponovali výchovno-vzdelávacie aktivity podporujúce rozvoj kritického myslenia žiakov. Pomôcť musia však aj rodiny. Vytvárať priestor na rozhovory s deťmi, vysvetľovať im zákernosť mnohých situácií, v ktorých sa môžu ocitnúť, a nenechávať ich v pasivite prijímania „zaručených“ internetových správ. Je to dôležité pre ich budúcnosť, aby ich nik nemanipuloval, vedeli v dostatočnom predstihu vyhodnotiť riziká svojho správania a dokázali pevne stáť za svojím presvedčením.

Mala by to byť výzva pre všetkých, ktorí žijeme v 21. storočí, pretože veľmi ľahko skĺzneme do polohy preberania všetkého v zmysle všetko je na webe alebo google ti nájde a odpovie. A možno aj z dôvodu, aby sme sa nedali lacno manipulovať prázdnymi frázami napríklad politikov, keď to oni potrebujú. Keď si uvedomíme, aký softvér - mozog do nás nainštaloval Boh, tak azda neuprednostníme počítačových  amatérov pred najvyššou autoritou.