Liturgiu Svätého ohňa kedysi slávili aj katolíci

„Liturgia Svätého ohňa patrí medzi jedinečné duchovné zážitky každého veriaceho, ktorý má možnosť sa jej zúčastniť počas Bielej Soboty podľa Juliánskeho kalendára,“ začína skúsený sprievodca a kňaz. 

Načrtáva jeho historické pozadie: „Cirkevný historik Euzébius z Cézarei spomína v svojom diele Vita Constantini v paralelizme židovského sviatku Hanukah, že v roku 162, keď sa malá miestna komunita kresťanov chystala osláviť veľkonočnú vigíliu, v rozpakoch zistili, že nebolo dostatok oleja do lámp. Biskup Narcis aj tak rozkázal kahany naplniť vodou a tie, napriek logike, počas liturgie všetky svietili. Tento zázrak sa považuje za predobraz pre tradíciu liturgie Svätého ohňa, ktorá sa neslávil len raz, ale každý rok.“

Prejav Božej blahosklonnosti

Vieme o ňom viac vďaka prvým pútnikom. Napríklad zo slov ranokresťanskej pútničky Etérie, ktorá v roku 385 spomína ceremóniu Svätého ohňa v svojom pútnickom denníčku.

„Prvý detailný opis tejto liturgie nám zanechal mních Bernard v roku 876. Po obnovení baziliky v 12. storočí križiaci s okázalosťou svätili túto liturgiu až do roku 1238, keď pápež Gregor IX. zakázal františkánom, aby sa na nej zúčastňovali.“

Hoci katolíci od tejto tradície upustili, podnes si ju udržali pravoslávni a Arméni. Ján Majerník hovorí, že vychádzajú z úprimnej viery.

„Veria, že ide o mimoriadny prejav Božej blahosklonnosti voči ľuďom a počas liturgie na sviece patriarchov uzavretých v hrobe Ježiša Krista zostúpi z neba mystický oheň modrastej farby, ktorý vraj vôbec nepáli, ako dokaz zmŕtvychvstania Pána. Ten potom podávajú otvormi na edikule Božieho hrobu zúčastneným veriacim. V minulosti, neraz ruskí pravoslávni kresťania, utekali bez toho, aby oslávili Veľkú noc Pána v Jeruzaleme, hneď pešo do Ruska, aby posvätný oheň čím skôr doniesli do svojich domovov.“

Pôvod ohňa neriešia

Či je oheň naozaj Božieho pôvodu alebo nie, nie je pre veriacich podstatné. „Myslím si, že z pohľadu duchovného zážitku je treba vyhnúť sa polemike, ci ide o naozajstný nevysvetliteľný zázrak, alebo či grécky a arménsky patriarcha sviecu podpália zapaľovačom.“

To bola podľa Jána Majerníka zrejme aj príčina, prečo katolícka Cirkev upustila od tejto liturgickej slávnosti.

„Hľadisko pútnika je však viac emotívne ako racionálne. Veriaci, ktorí sú ochotní prečkať aj noc, len aby sa na liturgiu doslovne ľuďmi nabitej baziliky dostali, neriešia tento problém. U väčšiny z nich ide o osobné stretnutie sa so zmŕtvychvstalým Ježišom a tu je málo priestoru zamýšľať sa nad pôvodom svätého ohňa,“ dodáva dlhoročný sprievodca po Svätej zemi.