Ľud otvorili svetlu evanjelia

„Niektorí vyzdvihujú ich kultúrny prínos, iní to, že položili základy právneho štátu, keďže Metod preložil do staroslovienčiny byzantský súbor zákonov. Ďalší ich misiu vidia čisto politicky,“ všíma si kňaz a cirkevný historik Gabriel Brendza.

„My by sme však mali príchod svätých Cyrila a  Metoda vnímať z náboženského pohľadu. Ak veríme, že Boh je Pán dejín, tak musíme brať ako veľký Boží dar, že na naše územie poslal v určitej časovej epoche takéto výrazné osobnosti.“

FRANSKÍ KŇAZI S NEDÔVEROU

 Najvzácnejšie, čo solúnski bratia v roku 863 niesli so sebou na Veľkú Moravu, bola kresťanská viera. Hoci kresťanstvo bolo prítomné na tomto území už aj pred ich príchodom.

„Už niekedy okolo roku 828 salzburský arcibiskup Adalrám konsekroval na hradisku nitrianskeho kniežaťa Pribinu kostol, prvý známy na našom území. Tiež vieme o prítomnosti franských kňazov.“

Pôsobenie týchto kňazov však nebolo u  obyvateľstva vnímané s dôverou, keďže susedná ríša Frankov presadzovala na našom území mocenskými ťahmi svoje záujmy.

„Keď sa preto v polovici deviateho storočia stal veľkomoravským kniežaťom Rastislav, veľmi chcel, aby sa jeho ríša osamostatnila aj cirkevne. Aby mala vlastného biskupa a kňazov, ktorí by neboli podriadení ordinárovi z cudziny.“

Rastislav sa obrátil najprv na pápeža Mikuláša I. a  potom na byzantského cisára Michala III. s prosbou, aby mu poslal niekoho, kto by jeho ríši pomohol takýchto kňazov vychovať. „Byzancia bola vtedy ešte spojená s Rímom. Nebola ešte schizma, ku ktorej došlo neskôr. Išlo teda o jednu Cirkev, aj keď napätia existovali.“

Historické okolnosti vytvorili priaznivú situáciu k tomu, že Michal III. vyhovel a poslal na Veľkú Moravu rodných bratov zo Solúna – Konštantína (mníšske meno Cyril prijal až krátko pred smrťou) a Metoda.