Manažment času je aj duchovná úloha

Naučiť sa hospodáriť s časom je tiež duchovný zástoj, veď nájsť si moment stíšenia a chvíľu pre nášho Pána patrí k primárnym výzvam dňa z hľadiska hygieny duše i ducha. 
Peter Slovák 26.04.2021
Manažment času je aj duchovná úloha

Aj rehoľníci v kláštoroch si veľmi striktne riadili svoj čas pre vlastné dobro a duchovný rozvoj. Ilustračná snímka: Peter Slovák

Nemám čas - počujeme často z úst zaneprázdnených rodičov, manželov či manželiek a dokonca už aj detí, keď sú požiadané, aby splnili úlohu. Kde sa to v nás berie?

Záleží na tom, ako sa k denným apelom postavíme. Zabudnúť by sme preto nemali ani na duchovný rozmer time manažmentu. Výsledkom bude pokoj a usporiadanosť v nás samých. Vyrovnanosť človeka je totiž základom úspechu každého jeho diela.

 

Kvadranty priorít a naliehavosti


Už rímsky filozof a spisovateľ Lucius Annaeus Seneca vyslovil: „Nie je to tak, že máme málo času, ale skôr o tom, že veľa ho premrháme.“ S nedostatkom času sa teda ľudia pravdepodobne borili aj v minulosti, i keď my súčasníci si myslíme, že je to privilégium našej doby.

Určite je vhodné riadiť si čas a prispôsobiť tomu svoje ciele a zámery.  

Z pohľadu psychológie na racionálne riadenie času v zásade platí schéma takzvaných štyroch kvadrantov, ktoré určujú, čo je najdôležitejšie a najnaliehavejšie. Vtedy hovoríme o takzvanom prvom kvadrante.

V druhom časovom kvadrante vyhodnocujeme, čo je dôležité a menej naliehavé.

Pri treťom kvadrante určujeme, čo je naliehavé a menej dôležité.

A nakoniec štvrtý kvadrant upozorňuje, čo je nenaliehavé a nedôležité. To znamená, človek si využívanie času prispôsobuje podľa priorít a naliehavosti.

Skúsme sa zamyslieť, ako by sme tieto kvadranty vyčlenili my. Nami vytvorená schéma má výpovednú hodnotu o našich prioritách, ktoré zase vplývajú na našu spokojnosť. 

 

Spirituálna „paradigma“ riadenia času


Ak nášmu času vládne Boh a nielen očakávania a nároky iných, chvíle, ktoré prežívame, sú naplnené a dokážeme sa nadýchnuť. Time manažment je duchovná úloha, hovorí Anselm Grün.

Niektorí odborníci odporúčajú, aby si človek vytvoril osobný hárok, do ktorého si bude zapisovať dĺžku trvania jednotlivých činností a aktivít počas dňa (porov. Marion E. Haynesová, Management osobního času, 1993; Alec Mackenzie, New Time Management, 1991).

Dôležitou súčasťou manažmentu je tiež uvedomenie si, ktoré činnosti nás o vzácny čas oberajú najviac. Z pohľadu individuálnej spirituality ústrednou myšlienkou usporiadania času by mohli byť slová sv. Jána Bosca: „Každý deň prežívajte tak, akoby bol posledným dňom vášho života.“ 

Ráno pri prebúdzaní si uvedomiť, že začína prvý deň zvyšku nášho života a dostali sme ho do daru. Bude to pohnútkou, ktorá nás naučí vybrať si priority dňa.

Sústreďme sa a pozerajme dopredu. Čas, ktorý sme premrhali, už nevrátime. Máme však svoj cieľ a potrebujeme aktualizovať iba úlohy dňa.

Žijeme vlastný život, nie život niekoho iného. Nerozmýšľajme nad tým, čo sme nestihli, nezvládli a kto si čo o nás myslí, ale svoje túžby posúvajme podľa slov Tomáša Kempenského: „Pane, ty vieš, čo je lepšie pre mňa. Daj mi, čo chceš, koľko chceš a kedy chceš.“

Platí, že nič v živote nedostávame zadarmo a je to vecou tvrdej práce, pevnej vôle, vytrvalosti, odhodlania, ale i pokorného využitia daru chvíle. Ak to pochopíme, žiadna úloha v nás nebude vyvolávať stres.

Svätý Ján XXIII. nám ponúkol k time manažmentu paradigmu: „Vykonať každú vec, každú modlitbu, každú povinnosť tak, ako keby sme nemali nič iné na starosti. Ako keby nám Boh dal život len nato, aby sme urobili dobre práve túto jednu vec; ako keby naša svätosť závisela len od tejto činnosti. Nemyslime na to, čo nás stretne v budúcnosti, ani na to, čo bolo v minulosti.“