Margitu ani Apolinára krutosť nezmohla

Meno svätej Margity Antiochijskej nájdeme v rôznych podobách -  od Margaréty až po Marínu. Narodila sa do rodiny pohanského kňaza Aedisia približne okolo roku 290 v Antiochii v Pizídii v dnešnom Turecku. Jej matka zrejme krátko po jej narodení zomrela.

Vychovávala ju zbožná kresťanka, ktorá ju priviedla k viere. Margita prijala kresťanstvo a zasvätila sa Bohu. Jej otcovi ako pohanskému kňazovi sa to však nepáčilo. Až tak, že sa jej zriekol a vyhnal ju z rodičovského domu.

Za odmietnutie poprava

Margita rástla do krásy. Všimol si ju rímsky miestodržiteľ Olybrius a požiadal ju o ruku. Malo to však podmienku – musela sa vzdať kresťanstva. Margita ponuku neprijala. Nelákal ju ani sobáš a už vôbec nie zapretie Krista.

Olybrius sa nahneval a pomstil sa jej mučením. To podľa legendy na Margitu nezaberalo a rany sa jej zázračne hojili. Keď to vraj ľudia videli, mnohí sa obrátili a prijali kresťanstvo. Nakoniec ju preto sťali. 

Zomrela približne vo veku 15 rokov okolo roku 305. 

Patrila k štrnástim pomocníkom v núdzi a jej hlas bol jedným z tých, ktoré počula Jana z Arku. Uctieva sa ako patrónka panien, pastierov, dievčat, pri pôrodných bolestiach. 

V umení ju často nájdeme zobrazenú s drakom. Legenda totiž hovorí, že vo väzení bojovala so satanom v podobe draka, ktorý ju chcel prehltnúť. Ona ho zahnala krížom a oslobodila sa od neho.

Svätý Apolinár bol prvým biskupom v Ravenne

Biskup a mučeník svätý Apolinár sa rovnako ako Margita narodil na území dnešného Turecka, avšak v sýrskej Antiochii a o pár storočí skôr, niekedy na prelome prvého a druhého storočia.

Legenda hovorí, že bol učeníkom a spolupracovníkom sv. apoštola Petra. Práve on ho zrejme ustanovil za prvého biskupa v talianskej Ravenne, aj keď sú to len domnienky.

A hoci tam obrátil mnoho ľudí na kresťanstvo, stal sa obeťou prenasledovania. Niekoľkokrát ho zbili, mučili i vyhnali z Ravenny, ale nedal sa odradiť a znova sa vracal späť. Chcel pokračovať v šírení Ježišovho učenia. Napokon na následky krutého zaobchádzania zomrel. Stalo sa tak počas vlády cisára Nera alebo Vespasiana. 

Hovorilo sa o ňom, že urobil veľa zázrakov. Vzýva sa ako patrón proti epilepsii, dne či chorobám močových ciest. V 6. storočí vystavali na jeho počesť v Ravenne Baziliku sv. Apolinára, kde uložili aj jeho ostatky. Bazilika sa považuje za poklad ranokresťanského umenia a architektúry. Vzácna je tiež pre honosné mozaiky vnútri baziliky. 

Svätého Apolinára si pripomíname 20. júla, hoci z liturgického kalendára bola liturgická spomienka tohto svätca v roku 1969 odstránená. Znovu ju však zaviedli v roku 2002.