Mariazell je Slovákom blízky
Mariazellská bazilika. Snímka: wikimedia commons/ Rabanus Flavus/CC-BY-SA-3.0.
Od raného stredoveku do Mariazellu prúdili pútnici nielen z celej rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj z Nemecka, Švajčiarska, Chorvátska, Poľska a ďalších krajín, aby prosili o pomoc Matku Božiu.
Táto mariánska tradícia pre mnohé národy nezanikla ani po rozpade monarchie. V súčasnosti ročne Mariazell navštívi viac ako milión pútnikov.
Zrod pútnického miesta
Legenda o vzniku pútnického miesta hovorí, že v roku 1157 poslal opát z benediktínskeho Kláštora sv. Lambrechta mnícha Magnusa do oblasti neďaleko súčasného Mariazellu, aby prebral duchovnú starostlivosť o tamojších ľudí.
Opát mu povolil vziať si so sebou sochu Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Takmer pred cieľom mu cestu zahatal obrovský balvan.
Magnus sa s prosbou o pomoc obrátil na Božiu Matku. Skala sa rozštiepila a cesta uvoľnila. Keď mních prišiel na miesto, sochu Panny Márie postavil na peň a postavil nad ním prístrešok (nemecky Zell), ktorý slúžil ako kaplnka i jeho príbytok.
Samotné mestečko má názov odvodený práve zo slovného spojenia „Maria in Zell – Mária v cele“. Čoskoro sa stalo centrom duchovného života a cieľom pútnikov.
Mariazellská Madona
Pre rakúskych veriacich je Mariazell mariánskou národnou svätyňou. Mariazellskú Madonu volajú tiež Magna Mater Austriae (Veľká Matka Rakúska).
Socha Panny Márie s malým Ježišom sa nachádza v kaplnke uprostred baziliky a počas celého roka je zaodetá do drahých špeciálne na tento účel vyšívaných šiat.
Pri vstupe do chrámu sa nachádza v životnej veľkosti socha moravského markgrófa Henricha, ktorý putoval v 12. storočí do Mariazellu a na príhovor Matky Božej sa vyliečil z lámky.
Ako poďakovanie za uzdravenie dal v roku 1200 vystavať okolo malej „cely“ so soškou Panny Márie románsku kaplnku. Práve tento rok sa považuje za začiatok výstavby chrámu.
Socha uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou (1326 – 1382) je zase pripomienkou, že v Mariazelli vystaval gotický chrám a venoval mu vzácny obraz Madony.
Súčasná podoba baziliky pochádza zo 17. storočia, keď kvôli narastajúcemu počtu pútnikov opát Benedikt Pierin z Kláštora sv. Lambrechta rozhodol o jej barokovej prestavbe.
Hoci zvonku päťloďová bazilika pôsobí jednoducho, zvnútra s viacerými bočnými kaplnkami je skutočne majestátna.
Dominantou interiéru je strieborný milostivý oltár, dielo rakúskeho barokového architekta Josepha Emanuela Fischera von Erlacha (1693 – 1742).
Tu je umiestnená o čosi menšia ako meter ranogotická socha Márie s Ježiškom – Magna Mater Austriae (Veľká matka Rakúska).
Fischer von Erlach sa pri hlavnom oltári inšpiroval slávnym Berninim. Na ňom vzkrieseného Krista na kríži prijíma Boh Otec do svojej slávy. Nádherné je obrovské strieborné tabernákulum v tvare zemegule s priemerom dva metre.
V rakúskej národnej mariánskej svätyni je hojne navštevovaným priestorom pokladnica, kde sú dary od vďačných pútnikov.
Nájdeme tu milostivý obraz Madony s Dieťaťom. Na ráme obrazu - daru uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou - sú erby krajín, ktorým Ľudovít vládol, medzi nimi aj slovenský dvojkríž.
Obraz je umiestnený na bohato zdobenom oltári, ktorý zase venovala cisárovná Mária Terézia.
Pápež Bonifác IX. pútnickému miestu Mariazell udelil v roku 1399 odpustky.
Na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra 2007 pápež Benedikt XVI. v Mariazelli slávil svätú omšu pri príležitosti 850. výročia založenia tohto pútnického miesta.