Mentorovať je pre život málo

V rozhovoroch sa snažia o čo najrýchlejšie „zlikvidovanie“ protivníka, keď na jeden nádych rozhodnú i poučia. Ich omyl spočíva najmä v tom, že často zabúdajú, že sú mimo „kantorského“ či rodičovského priestoru a vstúpili do partnerského.

Poučiť druhého môže však byť v daktorých prípadoch aj život zachraňujúce. No treba diferencovať. Vedieť využiť poučenie v prospech druhého je úplne odlišná disponovanosť od toho, čo s obľubou využívame, aby sme „pohladkali“ svoje ego.   
 

Príbeh z Osvienčimu

„,Poď poukazujem ti to tu,‘ povedala. ,Mňa síce za ručičku nikto nevodil, ale vlastne prečo by som ti nepomohla?‘ Vyšli sme von z baraku. ,Rozhliadni sa,‘ povedala a rukou opísala veľký polkruh. ,Toto je Birkenau. Alebo po poľsky Brzezinka.

Nazývajú ho síce pracovný láger, ale nemýľ si to s tým, že tu máme akože usilovne pracovať a oni nám za to dajú najesť. Pracovný je v dvoch významoch – my sa tu máme upracovať na smrť sami, alebo je ich prácou nás zabiť.

V komore alebo v tamtej budove, kde robia pokusy na ľuďoch,‘ ukázala na neďaleký barak. ,V akej komore? Aké pokusy?‘ začala som pochybovať, či je tá žena pri zmysloch, alebo si ma vybrala ako ľahkú obeť na svoje strašenie.“ Toľko z úryku biografie životného príbehu Violy Fischerovej pod názvom Mengeleho dievča.
 

Žijeme v čase, ktorým sme boli obdarovaní


Prečo predchádzajúce slová? Zrkadlí sa v nich rozdiel medzi mentorovaním a poučením, ktoré môže zachrániť. Často si to však mýlime. Možno aj preto, že máme tendenciu zabúdať.

Prekrútené názory a polopravdy či evidentné zavádzanie spôsobujú, že sa s tým začíname stotožňovať. Čo si však v živote v každom ohľade treba uvedomiť - mentorovať nestačí.  

U mnohých mentorov sa v mysli udomácnil koncept, že nežijeme v príliš šťastných časoch. A tak musia na to upozorniť druhých. No je možné žiť šťastne aj v nie príliš radostnej dobe?

Svedčia o tom mnohí, ktorí s vierou v Boha prežili také životné scenáre, o ktorých sa v niektorých chvíľach ťažko vôbec aj rozpráva.

Nie poučovať, moralizovať, mentorovať, ale naopak - láskavo privádzať k poznaniu. K poznaniu, že Boh je nad všetkým. On je rozhodujúcim článkom nášho pokoja, radosti i lásky.

Práve v tábore smrti rozhodnutím vydať svoj život za blížneho to najlepšie priblížil sv. Maximilián Kolbe (1894 – 1941). Stal sa tak jedným veľkým posolstvom pre celý koncentračný tábor, v ktorom františkán minorita žil. Nepoučoval, ale konal.

Svojou láskou k blížnemu prepísal všetky poučky o úspešnosti ľudí, ktorí s obľubou rozdávajú rady.  
Úspešný človek nie je ten, ktorý si vybudoval kariéru a má veľa peňazí.

Úspešný človek je ten, ktorý utrpel od života mnoho rán, no aj napriek tomu neprestal byť dobrým človekom. Mentor si to ale uvedomí ťažko.