Mocné znamenie z Covy da Iria

Tretie fatimské tajomstvo, odhalené počas slávnosti blahorečenia Hyacinty a Františka Martovcov 13. mája 2000, sa týka predovšetkým boja ateistických systémov proti Cirkvi a kresťanom v 20. storočí.

Pápež Benedikt XVI. pri návšteve v Cove da Iria v roku 2010 však povedal, že proroctvá Panny Márie nemožno považovať za uzavretú vec. „Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocké posolstvo Fatimy je ukončené.“

SVET V MORI OHŇA

Benedikt XVI. ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery napísal k tretiemu fatimskému tajomstvu teologický komentár. V  týchto dňoch, keď počúvame o hrozbe jadrovej vojny, má veľmi aktuálne vyznenie.

Vtedy ešte kardinál Ratzinger v ňom spomína obraz z tajomstva, keď anjel s horiacim mečom stojí po ľavej strane Božej Matky.

„Pripomína to analogické obrazy z Knihy zjavenia. Predstavuje hrozbu súdu, ktorý dolieha na svet. Perspektíva, že svet by mohol byť spálený v mori ohňa, sa dnes už vôbec nejaví ako číra fantázia. Sám človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivý meč. Videnie potom ukazuje moc, ktorá odporuje ničiacej sile – jas Božej Matky a istým spôsobom z toho pochádzajúca výzva na pokánie.“

NALIEHAVOSŤ OBRÁTENIA

Kardinál Ratzinger pri tomto videní zdôrazňuje slobodu človeka, vďaka ktorej fatimské videnia neprezentujú nezmeniteľnú budúcnosť. „Výjav, ktorý videli deti, nie je film anticipujúci budúcnosť, na ktorej by sa už nič nedalo zmeniť... Jeho význam je presne opačný: dať do pohybu sily zmeny na dobro.“

Preto je podľa Benedikta XVI. dôležité chápať znamenia časov, „chápať naliehavosť pokánia – obrátenia – viery. Toto je správna odpoveď v historickom okamihu, charakterizovanom veľkými nebezpečenstvami, ktoré sú vykreslené jednotlivými obrazmi“ – vysvetlil v teologickom komentári.

Ján Pavol II. to v posolstve na Svetový deň chorých v roku 1997 videl rovnako.

„Naliehavá výzva Najsvätejšej Panny Márie na pokánie nie je nič iné ako prejav jej materskej starostlivosti o osudy ľudskej rodiny, ktorá potrebuje obrátenie a odpustenie.“

VÝZVA NA POKÁNIE

„Všetci pápeži od Pia XII. až po Františka zaujali k fatimskému posolstvu kladný postoj,“ poznamenáva kňaz Pavol Benko, člen Spoločenstva Fatima. Spomína Jána Pavla II., ktorý 13. mája 1982 prišiel do Fatimy, teda presne rok od atentátu na jeho osobu.

„Vtedy povedal, že nie je možné hľadieť bez obáv na vlnu sekularizmu a bezuzdnej voľnosti, ktoré tak vážne ohrozujú základné hodnoty kresťanských zásad.“

Ján Pavol II. vyjadril aj bolesť, že sa výzva na pokánie, obrátenie a modlitbu nestretla a nestretá s takou odozvou, s akou by sa mala. Pritom je platná i dnes. Odzrkadľuje to aj krok pápeža Františka v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

„Zasvätenie Ruska a  Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré Svätý Otec vykonal 25. marca tohto roku s prosbou o pokoj vo svete, osobitne na Ukrajine, najvýrečnejšie ukazuje aktuálnosť fatimského posolstva,“ konštatuje Pavol Benko.

VÝZVA NA PRECITNUTIE

Profesorka sociálnej práce Mária Bielová, ktorá je takisto členkou Spoločenstva Fatima, porovnáva zjavenia vo Fatime a v Lurdoch. „Zjavenie v Lurdoch bolo pre ľudí zrozumiteľné. Okrem iného išlo o modlitbu posvätného ruženca a o nádej pre trpiacich, hlavne chorých. Fatima je iná. Znamená zásah do jadra ľudskej osoby a spoločnosti. Dáva impulz, aby sme precitli z letargie.“

Fatima pre ňu znamená hlavne slobodu milovať a hľadať pravdu. Encyklika Jána Pavla II. Centesimus annus o tom hovorí: „Spolužitie ľudí nie je zamerané ani na trh, ani na štát, pretože má samo v sebe jedinečnú hodnotu, ktorej má slúžiť štát i trh. Človek je predovšetkým bytosť, ktorá hľadá pravdu, usiluje sa ju žiť a hlbšie chápať vo vytrvalom dialógu, ktorý pojíma do seba minulé i budúce generácie.“

„Táto forma slobody a lásky pripravuje zavŕšenie zmyslu existencie každého človeka, spoločenstva a spoločenského systému v duchu Jánovej vízie z Knihy zjavenia: ,Hľa, všetko robím nové‘ (Zjv 21, 5). Pred týmto konečným zavŕšením je rozhodnutie človeka chcieť byť novým vo vnútri aj navonok,“ dodáva Mária Bielová.

Veľký ruženec vo Fatime. Z tohto pútnického miesta zaznieva neustála výzva na jeho modlitbu. Snímka: www.istockphoto.com

VÝZVA NA MODLITBU

Kňaz Daniel Dian, ktorý ako duchovný slúži aj Rodine Nepoškvrnenej, vidí aktuálnosť Fatimy v permanentnom pôsobení Matky v spolupráci s jej deťmi na spáse človeka. „My, ktorí už nemáme žijúcu matku, chodíme na jej hrob s kvetom, no najmä s modlitbou v srdci, čo je tým najväčším prejavom nekončiacej lásky.

Modlitba Zdravas v posvätnom ruženci nás spája s nebeskou Matkou i navzájom v duchovnom spoločenstve lásky,“ hovorí. Vo svete, v ktorom rinčia zbrane, si podľa neho uvedomujeme obrovský význam ruženca ako jedinej zbrane, ktorá by mala rinčať v rukách človeka.

„Táto zbraň nerozsieva smrť, ale – ako to veľa ráz vyjadril svätý Ján Pavol II. – vedie človeka do spoločenstva s Bohom.“ Ruženec však má predovšetkým pomáhať žiť vieru v praktickom živote.

„Človek, ktorý uvažuje nad životom a  dielom Ježiša Krista v duchovnej prítomnosti jeho Matky, nemôže byť nositeľom zloby, nenávisti a smrti. Naopak, je horliteľom za život. V tom je pre mňa najväčšia aktuálnosť fatimského tajomstva – boj o záchranu človeka v službe Kristovi.“

VÝZVA NA ZÁCHRANU

Aj historik a publicista František Neupauer hovorí, že fatimskú prosbu Panny Márie si zvlášť uvedomujeme vtedy, keď sa modlíme ruženec.

„Lucia, Hyacinta a František sa modlili modlitbu, ktorú ich naučil anjel, a dnes sa ju na konci každého desiatka modlíme všetci: Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“

V tejto modlitbe prosíme, aby sme v poslednom okamihu života a v prvom okamihu večnosti dokázali Bohu povedať: Pán môj a Boh môj.

„Prosíme tak o veľké milosrdenstvo pre seba i pre druhých. Toto posolstvo sa nás oveľa viac dotýka práve teraz, keď tragická nehoda v Bratislave hlbšie odkrýva krehkosť života každého z nás. Práve teraz, keď vo svete zúri vojna,“ pripomína historik aktuálne udalosti.

V duchu slov Panny Márie z Fatimy chceme byť aj súčasťou zápasu o obrátenie Ruska, preto sa modlíme: Kráľovná pokoja, oroduj za nás.

„Za tých, ktorí vraždia, no aj za duše obetí pred bránami večnosti. Naša prosba za tieto duše je našou misiou pri obrátení Ruska, je krokom k víťazstvu Nepoškvrnenej,“ pripomína František Neupauer.

VÝZVA NA LÁSKU

Generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara si pri rozhovoroch o fatimskom zjavení spomína na myšlienky pápeža Benedikta XVI. z homílie pri návšteve Fatimy v roku 2010.

„Upriamil pozornosť na to, ako Panna Mária voviedla troch malých vizionárov do hlbokého poznania trojičnej lásky. Teda doslova k ,ochutnaniu‘ samotného Boha ako toho najkrajšieho, čo človek môže spoznať.“

Uvedomenie si lásky trojjediného Boha a jej opätovanie je kľúčom na všetky vážne problémy sveta. „Riešenia hľadáme všade možne, a  aj tak opakovane zlyhávame.

Panna Mária vo Fatime dala deťom zakúsiť Božiu lásku aj spoznať to, čo príde, ak človek voči nej ostane ľahostajným, chladným, zatvrdnutým.“  Zjavenie trom pastierikom sa podľa neho ukázalo ako mocné znamenie, ktoré dodnes pozýva na uvažovanie a pokánie.

„V centre všetkého je láska Najsvätejšej Trojice a naša odpoveď na ňu. Práve z tohto dôvodu aj dnes, keď s obavami pozeráme na neutíchajúce vojny a zlo zachvacujúce náš svet, je Fatima neustále aktuálna,“ uzatvára Martin Kramara.