Modlitba ruženca nemusí byť nudná

Odriekavanie 50 Zdravasov môže niekedy prejsť do monotónnosti. Ak však do modlitby ruženca vložíme svoje životné situácie, každý Zdravas bude jedinečný. 
Ján Lauko 02.10.2019
Modlitba ruženca nemusí byť nudná

Tí, čo sa každý deň modlia ruženec, sú ako deti, ktoré si každý deň vyhradia nejakú minútu na to, aby šli k svojmu otcovi a prejavili mu svoju vďačnosť. / Ilustračná snímka: wikimedia/cc


„Je to zázračná modlitba. Mnohokrát v nej opakujeme slová, ktoré počula Panna Mária od archanjela a od príbuznej Alžbety. K týmto slovám sa pripája celá Cirkev.“ Týmito slovami charakterizoval modlitbu posvätného ruženca pápež Ján Pavol II. Preňho osobne bol ruženec jednou z najobľúbenejších modlitieb, ku ktorej pravidelne pozýval všetky vekové skupiny.

 

Časovo náročná, zato účinná modlitba

Sme na začiatku októbra, ktorý si v Cirkvi každý rok pripomíname práve ako mesiac ruženca. Je to pozvanie na prehĺbenie sa v tejto modlitbe, ktorá síce vyžaduje dlhší čas, no má nesmierne účinky. Nájdeme v nej silu, pomoc, ale tiež úľavu a objasnenie životných situácií, v ktorých sa nachádzame.

Cez deň sa ju pre povinnosti možno nestíhame pomodliť, no oplatí sa vyhradiť si na ňu chvíľku, či už pri rannej ceste do práce, alebo večer predtým než zapneme televízor.

 

Biblická, no stále aktuálna

Ruženec má biblický pôvod. Otčenáš je Modlitbou Pána, prvá časť modlitby Zdravas’, Mária sa skladá z dvoch veršov, ktoré spájajú dve biblické scény. Prvá veta je pozdrav anjela a druhá veta je pozdrav Alžbety, keď Panna Mária prišla do jej domu. Druhú časť modlitby a jej súčasnú podobu schválil pápež Pius V. v 16. storočí.

Niektorí preto môžu namietať, že ide o zastaranú modlitbu. Jej aktuálnosť však pripomenula samotná Panna Mária pastierikom vo Fatime. Vtedy nás pozvala, aby sme k tejto modlitbe pridali aj prosbu o prehĺbenie milosrdenstva. Výzva na modlitbu Ó, Ježišu na konci každého desiatku prišla v období prvej svetovej vojny, keď bolo všetko zdecimované. Táto modlitba je poukázaním na výzvu na záchranu duše. Je prejavom dôvery v Božiu milosť, ktorú potrebovali nielen ľudia z doby fatimských zjavení, ale v priebehu celých dejín ľudstva. I dnes.

 

Monotónnosť a neosobnosť sa dajú prekonať

Pre niekoho môže byť ruženec neosobnou modlitbou, pri ktorej dookola odrieka to isté. Každá modlitba ruženca však môže byť pre modliaceho sa iná. Pápež Ján XXIII. sa napríklad vždy modlil kontemplatívnym spôsobom, keď rozmýšľal nad hĺbkou tajomstva, ktoré je ukryté v ruženci.

I na neosobnosť modlitby ruženca sa dá nájsť riešenie. V knihe Výzvy fatimského posolstva ho ponúkla sestra Lucia, jedna z fatimských pastierikov: „Tí, čo sa každý deň modlia ruženec, sú ako deti, ktoré si každý deň vyhradia nejakú minútu na to, aby šli k svojmu otcovi, robili mu spoločnosť, prejavili mu svoju vďačnosť, ponúkli mu svoje služby, prijali jeho rady a jeho požehnanie. Je to výmena či opätovanie lásky medzi otcom a dieťaťom, dieťaťom a otcom, je to vzájomné darovanie sa.“

A pomôcť s osobným prežívaním modlitby ruženca nám môžu i slová Jána Pavla II. „Naše srdce môže vložiť do desiatkov ruženca všetky udalosti, ktoré tvoria život jednotlivca, Cirkvi, ľudstva. Udalosti osobné i blížnych, zvlášť tých, ktorých máme v srdci najviac.“