Monumentálna Katedrála Božej Matky

Na mieste súčasnej mohutnej katedrály stál skromný farský kostol Marienkirche približne z roku 1271. Trvalo takmer 200 rokov, kým sa položili základy neskorogotického kostola, ktorý dnes môžeme v Mníchove navštíviť.

Niekoľko legiend

O dôvode vzniku novej stavby koluje niekoľko legiend. Medzi inými aj tá, že bavorský vojvoda Žigmund (1439 – 1501) počas poľovačky uvidel v diaľke Mníchov a rozhodol sa, že mesto potrebuje nový kostol, ktorý by o ňom do diaľky „rozprával“.

Ďalší príbeh hovorí o dievčati, ktoré v starom kostole počas svätej omše skolabovalo a zomrelo, pretože sa nedalo dostať z preplneného kostola. Vojvoda po udalosti sľúbil, že postaví nový a priestrannejší kostol, aby sa niečo také už nezopakovalo.

Iné zdroje hovoria, že v tlačenici ušliapané dievča vojvodovi pripomínalo jeho nešťastnú lásku. Dievčina sa za neho odmietla vydať, keďže pochádzala z nižšej spoločenskej triedy a obávala sa zlého zaobchádzania zo strany okolia jej milého.
 

Sakrálny monument
 

Veľkolepá neskorogotická sakrálna stavba postavená z tehál sa začala budovať už v roku 1468. Výška chrámových veží dosahuje 109 metrov a šírka je 40 metrov.

Trojloďový kostol s viacerými bočnými kaplnkami, vytvárajúcimi akoby prstenec okolo neho, bol vysvätený v roku 1494. Stal sa hlavným kostolom a katedrálou bavorských cirkevných provincií od založenia Arcibiskupstva Mníchov a Freising v roku 1821.

V súčasnosti aj na základe mestského referenda z roku 2004 administratíva nepovoľuje v centre Starého Mesta stavať budovy vyššie ako 100 metrov. Severná veža nie je prístupná verejnosti, ale južnú možno navštíviť od apríla do októbra.

Interiér poznačili udalosti
 

Hlavný oltár od flámskeho maliara Petra Candida (1548 – 1628) v manieristickom umeleckom štýle nahradil neogotický krídlový oltár od nemeckého sochára Anselma Sickingera (1807 - 1873) s krídlovými maľbami od rakúskeho maliara Moritza von Schwinda (1804 – 1871), s námetmi života Panny Márie.

Vymenili sa aj všetky bočné oltáre. Nová kazateľnica patrí tiež do portfólia diel sochára Sickingera. Klenbu chrámu farebne vymaľovali ako hviezdnu oblohu.

Vysoké okná na dlhých stranách a chórovej galérii a štíhlosť stĺpov dodávajú chrámu ľahkú atmosféru rovnako ako svetlá maľba stien.

Keďže katedrála vždy napĺňala dôležitú úlohu hlavného chrámu južného Bavorska, stala sa posledným miestom odpočinku viacerých osobností regiónu.

Ide o arcibiskupa kardinála Michaela von Faulhabera (1869 – 1952), ktorý stál na čele arcidiecézy 35 rokov. Ďalej arcibiskupa kardinála Jozefa Wendela (1901 -  1960) či kardinála Juliusa Döpfnera (1913 – 1976).

Prirodzene, treba spomenúť početné zastúpenie pochovaných členov šľachtickej rodiny Wittelsbachovcov. Počas prestavby krypty kostola sa viaceré pozostatky Wittelsbachovcov preniesli do nových nástenných výklenkov.

Oltárny obraz v krypte, namaľovaný v rokoch 1916 až 1917, zobrazuje expresionistickú pašiovú sekvenciu od Karla Caspara (1879 – 1956). Ide o Pietu, ktorá odkazuje na nárek matiek oplakávajúcich svojich synov, ktorí zahynuli vo vojne.

Grandiózny je voľne stojaci pomník cisára Svätej rímskej ríše Ludwiga IV. Bavorského (1282 – 1347), postavený v roku 1622 z čierneho mramoru s nádhernými bronzovými postavami vojvodov.

V rokoch 1930 až 1932 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia interiéru. Farebnosť stien a klenby sa zmenili, ale zariadenie zostalo zachované.

Počas druhej svetovej vojny však kostol Frauenkirche v rokoch 1943 až 1945 vážne poškodili nálety. Žiaľ, novogotické zariadenie chrámu sa nezachránilo, a to aj preto, že sa mu nepripisoval historický význam stredovekých originálov.