Môžeme sa navzájom obohacovať

Každý z nás je jedinečný, ale ak k sebe vykročíme s úctou, vieme hľadať priestor, ktorý nás spája a obohacuje. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
„Ako ľudia nie sme rovnakí, aj keď sa niekedy viac alebo menej podobáme na svojich rodičov. Každý z nás vyšiel zo Stvoriteľovej ruky ako originál a spolu s autorom prvých strán Knihy Genezis konštatujeme, že ,je to dobré‘,“ hovorí Ondrej Štefaňak. „Podobne je originálna každá rodina, dedina, mesto, národnosť či národ.“
Načrtnutá jedinečnosť nás v zásade obohacuje. „Ak sme otvorení voči iným, snažíme sa ich pochopiť a pristupovať k nim bez predsudkov, môžeme sa navzájom obohacovať. Napríklad ženy mužov, starší mladších, goralská kultúra majoritnú a podobne,“ zdôrazňuje sociológ.
„Z toho nepriamo vyplýva, že to, čo podľa mňa najviac rozdeľuje akúkoľvek spoločnosť – rodinu, národ či cirkev, je nedostatok pochopenia. Nesnažíme sa iných pochopiť, ale presvedčiť o svojej pravde. A ak ju neprijmú, označíme ich za nevedomých alebo ešte nejako horšie.“
KRESŤANIA SÚ TIEŽ LEN ĽUDIA
Žiaľ, aj medzi kresťanmi je mnoho rozdelení, hoci veríme v jedného Boha. Prečo je to tak? „Pretože aj kresťania sú ľudia a nie anjeli v nebi,“ pousmeje sa Ondrej Štefaňak.
„Rozdelenie medzi kresťanmi spôsobuje a udržiava to isté, čo medzi jednotlivcami: nedostatok komunikácie, záujmu a načúvania. Pomerne často to v takzvanom ekumenickom dialógu vyzerá podobne ako v mnohých bežných debatách – každá strana si hovorí svoje a súčasne nemá reálny záujem počúvať druhú stranu.“

