Múdrosť nie je v zbytočných slovách

Múdrosť znamená pochopiť zmysel života a nájsť správne prostriedky, ako ho dosiahnuť. Zakladá sa na schopnosti rozlišovať, čo je dôležité a má význam. Dá sa to aj bez nadbytočných slov.
Peter Slovák 17.05.2021
Múdrosť nie je v zbytočných slovách

Božia príroda k nám tiež hovorí bez slov. Ilustračná snímka: Peter Slovák

Niekedy sa sami pristihneme, ako zápasíme s nevedomky „vyskakujúcimi“ nepotrebnými, neplodnými, daromnými či neužitočnými slovami. Mimovoľná potreba pomenovať, označiť a stanoviť diagnózu je podvedome lákavá ponuka.

„Kultúra prázdnych rečí“ o všetkom, a vlastne o ničom sa v niektorých prípadoch stala synonymom „múdrej“ debaty či rozhovoru. 
 

Vedieť, čo hovoríme


V knihe Dať životu dušu biskup Viliam Judák spomína výrok rímskeho kardinála Gianfranca Ravasiho: „Múdry vie, čo hovorí; hlúpy hovorí, čo vie.“

A ďalej pokračuje: „Múdry pozerá jednotlivo, hodnotí, zakladá na niečom svoje vyhlásenia; hlúpy dovoľuje, aby z neho vychádzalo táranie, prázdnota, ktorá ho napĺňa. Obklopujú nás ľudia, ktorí hovoria to, čo vedia, ale pritom nevedia, čo hovoria.“

Pre nás by mala platiť zásada, aby sa v našich slovách vždy zrkadlila rozvážnosť a striedmosť. Množstvo slamy nemusí byť ešte vizitkou dobrého hospodára. Určujúce je zrno v sýpke.

Znamená to vyhýbať sa jednosmernej komunikácii. V nej totiž nezáleží na spätnej väzbe. Podstatné je, aby sa po rozhovore s nami nik necítil neprijatý. Nepotrebujeme rozprávať zbytočnosti, ale správne viesť svoj život, práve v tom je podstata životnej múdrosti.
 

Zrkadlový efekt


Filozof Arthur Schopenhauer (1788 - 1860) ako jednu z múdrych životných rád uvádza tieto slová: „Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.“

Zaoberáme sa druhými ľuďmi a ich konaním, penzum času venujeme politickej situácii, riešime život susedov, priateľov a posudzujeme vhodnosť či nevhodnosť ich reakcií. A sme, samozrejme, „primerane“ kritickí.

Pritom zabúdame, že je dôležité, aby sme správne viedli kormidlo vlastného života.  

Vo Svätom písme nájdeme hneď niekoľko podnetov, ktoré sa venujú pochopeniu múdrosti a správnemu vedeniu života.

Ide napríklad o Knihu múdrosti, Knihu prísloví, Jób, Kazateľ alebo Sirachovcovu knihu. Práve v nej sa hovorí: „Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne; on ti dá múdre srdce a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš“ (Sir 6, 37).

Hľadajme preto aj my múdrosť nie u ľudí, ale u nášho Pána. Nebudeme takí zaťažení balastom ľudských slabostí a nedokonalého vnímania, ktoré oberajú človeka o rozvahu a múdre vykročenie správnym smerom.