Musíme prejsť očistou
Obete sa boja odsúdenia verejnou mienkou. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Či je prípadov u nás menej alebo viac ako na Západe, je dnes ešte ťažké povedať. Masívnejšiemu rozvinutiu týchto nemorálnych skutkov mohlo vo východnom bloku zabrániť to, že Cirkev počas komunizmu nemala školy ani internáty.
Pravda to však môže byť len sčasti. Košický pomocný biskup Marek Forgáč, ktorý je predsedom Komisie KBS pre prípady sexuálneho zneužívania maloletých, hovorí, že po spoločenských zmenách na konci minulého storočia sa už situácia u nás v tejto oblasti začala podobať tej v západných krajinách.
„Len s tým rozdielom, že sme na to neboli pripravení.“
PRÍPADY BUDÚ PRIBÚDAŤ
Český premonštrát Marek František Drábek, OPraem, ktorý pracuje s obeťami sexuálneho zneužívania, poznamenáva, že u nás len teraz začíname odhaľovať špičku ľadovca. „Na pravdu si budeme musieť ešte pár rokov počkať, pokiaľ sa nezmení klíma v našej Cirkvi a spoločnosti natoľko, aby obete mohli hovoriť.
To sa už na Západe odohralo.“ Marek Forgáč i Marek Drábek očakávajú, že prípady budú pribúdať.
„Je to len môj súkromný názor, ale myslím si, že musíme byť pripravení na to, že na Slovensku sa budú vynárať ďalšie prípady z minulosti a stále sa môžu stávať aj prípady v prítomnosti. Nevyhnutné však je, aby sme prešli touto očistou,“ podotýka biskup Forgáč.
TREBA BYŤ OTVORENÝ
O týchto témach musíme otvorene hovoriť minimálne z dvoch dôvodov. „Jednak preto, aby sa zabránilo prípadným ďalším skutkom, a tiež preto, aby sme pomohli tým, ktorí boli v minulosti zranení a potrebujú našu pomoc.
Pri tom všetkom však musíme pamätať na dôstojnosť každého človeka, aby sme nikomu našou komunikáciou o tomto probléme neubližovali,“ hovorí biskup Forgáč. Premonštrát Marek František Drábek upozorňuje, že riešenie prípadov v tichosti viedlo k absencii dôkladného prešetrenia.
„Vinníci neboli potrestaní, a čo je najhoršie, stredom záujmu bolo dobré meno Cirkvi a udržanie kňaza v službe za každú cenu. Záujem obetí bol daný až na posledné miesto.“
OBETE SA BOJA
Mnohé prípady hovoria o zneužívaniach spred desiatok rokov. Prečo sa obete ozývajú až teraz? Marek Drábek konštatuje, že ako spoločenstvo Cirkvi a ako spoločnosť nie sme ešte zrelí o týchto zlyhaniach počúvať. „Obete sa hanbia, boja sa odsúdenia verejnou mienkou a aj toho, že nebudú mať dosť dôkazov.
Často nevedia o ďalších obetiach, aby sa podporili. Mnoho obetí sa to snažilo potlačiť a zabudnúť, ale po rokoch sa to vynorilo.“ Podľa jeho slov je normálne, že o svojej skúsenosti začnú hovoriť osem až pätnásť rokov po zneužití.
Biskup Forgáč ako príčinu mlčanlivosti uvádza i to, že neplnoletý človek nerozumie tomu, čo sa udialo, a okrem toho má pred páchateľom zvyčajne veľký rešpekt. Takisto to podľa neho môže byť ovplyvnené sebaobviňovaním, ktoré zvykne byť iniciované a posilňované zo strany tých, ktorým sa obeť zdôverila.
KTO SÚ OBETE
Najčastejšími obeťami zneužívania sú podľa Mareka Drábeka globálne chlapci vo veku 11 rokov a starší. V Česku však medzi poškodenými zatiaľ zaznamenal skôr dievčatá, no začínajú sa objavovať aj chlapci. Myslí si, že je to dané kultúrnym nastavením.
„Jeden vysokopostavený duchovný tvrdil obeti, že preto, že je homosexuál, nemôže byť obeťou a že sa mu to muselo páčiť. Myslím si, že pre chlapcov v našich končinách je ťažšie prísť a hovoriť o tom.“
Marek Forgáč tvrdí, že z prípadov, ktoré pozná, sú obete najčastejšie od veku 13-14 rokov až do dosiahnutia dospelosti, pričom ide O chlapcov i dievčatá. „Počiatky kontaktu kňaza s obeťou sú najčastejšie v škole alebo cez blízke pastoračné vzťahy,“ približuje.
Pri prípadoch zneužívania je dôležitá práca s obeťou i s farnosťou, v ktorej k tomuto deliktu došlo. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
AKO POSTUPOVAŤ
Pre obete je ťažké zveriť sa so svojou traumou. Ideálne je, keď majú okolo seba ľudí, ktorí ich podporia a ktorým to môžu povedať. „Pokiaľ chceme pomôcť obetiam zneužívania, potom je dôležité, ako reagujeme na takéto témy, ako o nich rozprávame, ako komentujeme správy o zneužitiach na sociálnych sieťach.
Keď to nezhadzujeme a prejavujeme empatiu, potom možno nájdu odvahu sa zveriť,“ vysvetľuje Marek Drábek, ktorý pracuje s obeťami zneužívania. Potom je dobré postupovať podľa možností a síl tak, že obeť nahlási prípad Cirkvi – pokiaľ išlo o duchovného – a polícii.
„Pre obete je dobré, aby mali niekoho, kto im s tým bude pomáhať a zastupovať ich, riešiť komunikáciu. Pretože to môže byť náročné a zaťažujúce – napríklad advokát môže pomôcť ako v cirkevnom, tak i vo svetskom procese.“
Marek Forgáč zdôrazňuje, že ak má niekto vedomosť o prípade zneužitia kňazom, najdôležitejšie je to nahlásiť tam, kde sa prípad má riešiť.
„Zodpovedným je vždy diecézny biskup, prípadne vyšší rehoľný predstavený. Možno tak urobiť aj prostredníctvom ľudí, ktorým dôveruje, alebo písomne, ústne, telefonicky, emailom.“
Existuje aj nahlasovací systém uvedený na webovej stránke Konferencie biskupov Slovenska, zdieľajú ho i jednotlivé diecézy. „Chcem aj touto cestou povzbudiť všetkých, ktorí váhajú. Iba tak môžeme spravodlivo a pravdivo pristúpiť k zraneniu, ktoré sa udialo,“ vyzýva biskup Forgáč.
„Za seba môžem povedať, že sme pripravení pravdivo a spravodlivo prípady riešiť,“ dodáva.
PRIEBEH VYŠETROVANIA
Ako vyzerá cirkevný proces po nahlásení podnetu? Približuje biskup Forgáč: „S veľkou vážnosťou sa preverí relevantnosť podnetu a zvyčajne nasleduje predbežné skúmanie, kde sa vypočuje páchateľ, obeť a prípadne svedkovia. Vzhľadom na závažnosť skutku môže diecézny biskup obmedziť alebo aj celkom zakázať činnosť daného klerika. Potom sa prípad odosiela na Kongregáciu pre náuku viery do Ríma a čaká sa na usmernenie, ako ďalej postupovať.“
Marek Drábek upozorňuje, že obvinený kňaz má v rámci cirkevného procesu obrovskú výhodou oproti obeti. Proces podľa kánonického práva totiž vedie Cirkev s kňazom a obeť je iba svedkom.
„Obete obvykle nedostávajú žiadne písomné odpovede, nie sú informované o postupoch. Obvinený má, naopak, právo na obhajobu, svojho obhajcu a navrhovanie svedkov. Jeho advokát môže nahliadať do spisu. Je to pozostatok toho, že sa rieši skôr porušenie celibátu a nie útok na ľudskú dôstojnosť obete. V tejto oblasti cirkevné právo v ochrane obetí zaostáva za svetským,“ poznamenáva premonštrát.
PRÁCA S FARNOSŤOU
V prípade prepuknutia škandálu je dôležitá aj reakcia veriacich z farnosti alebo spoločenstva, kde sa zneužívanie stalo. Vyskytli sa totiž prípady, keď sa miestna komunita zastávala farára, pretože bol obľúbený. Obeť sa, naopak, stala terčom urážok. Ako by sa teda mali veriaci v takýchto prípadoch zachovať?
„Mali by byť zdržanlivejší a snažiť sa počkať na výsledky vyšetrovania. Neútočiť na obete,“ radí Marek Drábek. Biskup Forgáč hovorí, že v takých prípadoch sa odporúča, aby farnosť navštívil diecézny biskup, prípadne jeho delegát.
„Ten, nakoľko je to možné – so zachovaním hodnoty všetkých zainteresovaných osôb –, má veci pravdivo pomenovať, vysvetliť a spoločenstvu sa za svojho kňaza ospravedlniť.“
Marek Drábek dodáva, že biskupi by mali do takejto farnosti posielať tím ľudí, ktorý s veriacimi bude nejakú dobu pracovať, vysvetľovať a pomáhať spracovávať emócie.
„Nezodpovedné je, pokiaľ predstavený nechá tieto veci hniť. Ničí to farnosť, obete to vystavuje ďalšej viktimizácii (t. j. stávať sa obeťou – pozn. red.) – opäť im niekto ublíži a zneužije ich krehkú pozíciu. Veriaci by mali mať nárok na takú pomoc a žiadať o ňu, pokiaľ im nie je poskytnutá. Aj oni sú totiž obeťami, pretože i ich dôvera bola zneužitá,“ podotýka český premonštrát.
Na záver Marek Drábek opäť zdôrazňuje, aké dôležité je zapojiť do riešenia problematiky zneužívania samotné obete.
„Treba si uvedomiť, že v hre je nielen zneužívanie detí, ale i dospelých žien a mužov. Dôležité je hovoriť o zneužívaní moci, o psychologickom a duchovnom zneužívaní. Nie sme pri cieli, sme na ceste.“