Muži sú pri výchove detí veľmi dôležití

V súvislosti s Rokom svätého Jozefa sa viac diskutuje o tom, ako by mal otec pristupovať k svojim úlohám v rodine, pričom za vzor sa kladie práve pestún Pána Ježiša. Aj keď o svätom Jozefovi nemáme až tak veľa informácií, zo Svätého písma vieme, že svojich úloh sa napriek ťažkostiam zhostil zodpovedne.

Tým, ako sa dokázal postarať o Pannu Máriu pri pôrode v nehostinných podmienkach; ako ochránil ju a novorodeného Božieho Syna pred Herodesovou popravnou čatou; ako bol Božej Matke oporou, keď spolu tri dni hľadali strateného Ježiša v Jeruzaleme, nám svätý Jozef ukázal to, ako by sa mal zachovať zodpovedný muž.

A tiež to, aké dôležité miesto v rodine má starostlivý otec. Uvedomujeme si význam týchto atribútov i dnes?

Chýbajúci otec

Aby sme lepšie pochopili, akú nezastupiteľnú úlohu má muž v rodine, môžeme sa pozrieť na to, ako to vyzerá v prípadoch, keď otec chýba.

Lekár a profesor sociálnej práce Jozef Mikloško, ktorý je predsedom organizácie Úsmev ako dar, pomáhajúcej deťom z detských domovov, krízovým a náhradným rodinám, sa v praxi s takýmito situáciami stretáva pravidelne.

Hneď na začiatku pripomína, že podľa súčasných štatistík až 20 percent detí z detských domovov nevie, kto je ich otec. „Táto situácia sa dnes nazýva pandémiou rozpadu rodiny.

Hovoríme tomu tiež storočie opustených detí, pretože nikdy v histórii nebolo toľko opustených detí, ktoré majú rodičov, no tí sa o ne nechcú, nemôžu alebo nevedia postarať. Väčšinou je za tým útek muža. Žena málokedy opustí dieťa, keď má oporu u muža.“

Dôsledky chýbajúceho otca možno vidieť napríklad aj v anglických väzniciach pre mladých ľudí, kde 80 percent väzňov nikdy nevidelo svojho otca. Absencia otca má okrem rozpadu rodiny aj ďalšie dopady. Podľa viacerých odborných prác s tým súvisia i sociopatologické javy u detí a mládeže.

„Všetky charakterizuje jedno: dievčatá dobiehajú chlapcov v pití, drogovaní a podobne. Znova to súvisí s otcom, pretože keď ženu chráni muž – otec, v tej chvíli ona nepotrebuje dobiehať mužov, pretože sa cíti chránená. Len čo to necíti, začína sa správať mužsky, lebo má pocit, že muži sa vedia sami chrániť.

A začne robiť mužské patologické veci. U dievčat je potom niekoľkonásobne vyššia miera tehotenstva v pubertálnom veku a takisto problémov v škole. U chlapcov, ktorí nemajú otca, je zasa podľa štatistík 20-násobne vyššia pravdepodobnosť kriminality,“ približuje Jozef Mikloško.

Potvrdenie sebahodnoty

Ďalšími charakteristikami detí, ktoré nemajú otca, je malá sebadôvera, ale i chýbajúca zodpovednosť. „Veľa týchto mladých si neverí. Otec vám totiž potvrdzuje postoj: mám na to. Je to viditeľné hlavne u chlapcov. Mnohým mladým tiež chýba zodpovednosť za seba, druhých, budúcu rodinu.

Vo všeobecnosti majú títo mladí ľudia nízku sebahodnotu, a preto robia frajeriny, ktorými si patologickým spôsobom dokazujú svoju osobnosť,“ vysvetľuje Jozef Mikloško.

Pridáva aj jeden príklad: „Bežný mladý človek nepotrebuje jazdiť stoosemdesiatkou, nemusí si dokazovať svoju sebahodnotu, pretože ju má potvrdenú vlastným otcom. Dnes sme však v šoku, koľko mladých chlapcov sa vybúra s autom. Je to typický mechanizmus.

On má v aute niekoho, napríklad dievčatá alebo kamarátov, a potrebuje si dokázať mužnosť nejakou frajerinou, lebo ju nemá potvrdenú otcom alebo iným mužom vo svojom blízkom okolí. Robí blbosti a na tie sa, samozrejme, dopláca.“

Jozef Mikloško hovorí, že v rodinách, kde z nejakého dôvodu chýba otec, je dôležité, aby hlavne do života chlapcov vstúpil iný muž. Napríklad dobrý učiteľ, brat, strýko alebo dedko, často to býva duchovný otec.

„Vidíme na príbehoch detí z domovov, že keď majú v živote muža, ktorý by ich chránil a ukazoval svet, úplne inak štartujú do života. Skúsenosti ukazujú, že ak iný muž dobre vstúpi do života detí, ktorým chýba otec, následky sa minimalizujú. Realitou tiež je, že ako muž nemôže úplne nahradiť ženu, tak ani žena pri najlepšej vôli muža nenahradí.“

Otcom už pred narodením

Pri starostlivosti o dieťa sa málo hovorí o prenatálnom období. Pritom už vtedy dieťa komunikuje s oboma rodičmi. Existujú videá z ultrazvukov, kde vidno, ako bábätko v maminom brušku reaguje na otca. Dieťa tak dokáže komunikovať už pred narodením, a to na istej emocionálnej úrovni, ktorú ešte vedci nevedia presne opísať.

Sú dokonca prípady, keď dieťa v neskoršom veku reaguje na zážitky, ktoré sa stali ešte pred jeho narodením. Zaujímavý príklad z praxe má v tejto súvislosti aj Jozef Mikloško: „Jeden náš ,domovák‘ sa panicky bál svojho otca, hoci ho nikdy nevidel. Keď chlapcovi o ňom hovorili, doslova sa triasol.

Potom sme z dokumentácie zistili, že jeho otec brutálne dokopal mamu v piatom alebo šiestom mesiaci tehotenstva. Agresívne správanie otca bolo také silné, že to dieťa už v maternici z neho získalo strach. Pritom ho nikdy nevidelo, ale stačilo, keď počulo jeho meno – a už sa bálo.

To je dôkaz toho, že dieťa komunikuje aj takýto zážitok.“ Dôležitosť komunikácie je preto podľa profesora sociálnej práce dôležitá už v prenatálnom veku. „Mnohí otcovia chcú dieťa vychovávať, keď ide maturovať. Základ vzťahu s dieťaťom sa však vytvára od počatia do tretieho-štvrtého roka.

Zaujímavé je zistenie, že ak sú vtedy vzťahy dobré, aj puberta je oveľa lepšia. Keď sú ranodetské vzťahy zlé, puberta bude náročná.“ Jozef Mikloško pripomína, že otcova úloha v prenatálnom období spočíva v prvom rade v poskytnutí pocitu bezpečia mame. „Ak sa cíti bezpečne mama, tak i jej dieťa, ktoré veľmi významne vníma maminu emóciu.“

Otec v pandémii

Úlohu otca v rodine zvýraznila aj súčasná pandémia. Zrazu sme všetci museli byť spolu, fungovať v jednej domácnosti. To prinieslo hneď niekoľko rovín problémov súvisiacich s otcovstvom. Prvá, vypuklejšia, je, že otec aktívne svojej rodine ubližoval.

„Prejavilo sa veľa agresivity. Deti zasa viac upadali do depresie. Pred rokom malo podľa štatistiky depresiu každé ôsme dieťa. Podľa posledných štatistík to bolo už každé piate dieťa. Veľmi vysoko to narástlo,“ konštatuje Jozef Mikloško.

Pripomína však aj rovinu pasívneho ubližovania zo strany otca, o ktorej sa až tak nehovorí, no je veľmi rozšírená. „Otec pasívne ubližuje tým, že nie je prítomný. Buď nie je vôbec fyzicky prítomný, alebo je doma, ale takým spôsobom, že nereaguje na deti. Napríklad stále pozerá televízor či surfuje na internete. Vtedy nastáva situácia, že aj dieťa ho prestane vnímať.“

Ďalší problém, ktorý v súvislosti s otcovstvom vyplavila koronakríza, je ten, že chýbajúci otec nevie ochrániť rodinu pred dopadmi pandémie. Tá totiž priniesla veľa choroby, ale i veľa chudoby.

„V organizácii pracujeme so sociálne slabšími rodinami a väčšina z nich v tomto období sociálne prepadla. Robili v gastronómii, hotelierstve, cestovnom ruchu a s nástupom pandémie medzi prvými prišli o prácu. V tomto prípade chýbanie otca bolo veľmi citeľné,“ hovorí zakladateľ organizácie Úsmev ako dar.

Postavenie otca v súčasnosti

Mnohé problémy otcovstva súvisia so súčasným postavením otca. Má to takisto niekoľko rovín, jedna z nich je spoločenská. „Muž sa v dnešnej dobe cíti menejcenný, keď pracuje s deťmi. Povie si: ,Ja na iné nemám, budem robiť učiteľa. Keby som bol šikovný, robím bankára.‘

Je dôležité šíriť osvetu, že muži boli aj v histórii veľmi dôležití pri výchove detí. Toto treba prízvukovať a muži to začínajú čoraz viac chápať. Chcú sa starať o deti, často chodia na materskú. Už len to, že sa chcú starať o dieťa, je výborné,“ hovorí Jozef Mikloško.

Druhá rovina problémov dnešného otcovstva sa spája s podceňovaním otca. „Ono to súvisí s adopciami homosexuálnymi pármi, pri ktorých ide jednoznačne o veľký problém. Dnes sa na základe toho spochybňuje, či je otec vôbec potrebný, či nestačia dve mamy. Má to spojitosť s tým, že dnes sa na mužov začína pozerať ako na násilníkov.

Tým, že sa chce pomôcť ženám, čo je, samozrejme, správne, sa to niekedy preženie tak, že muž sa už vo všetkom cíti taký neistý, že sa bojí doma zasiahnuť či vychovávať,“ vysvetľuje profesor sociálnej práce. Podceňovanie mužov vo výchove zo strany žien má pritom tiež súvis s otcovstvom.

„Žena, ktorá mala otca, čo zle fungoval v rodine, má väčšinou pocit, že aj jej manžel bude zle vychovávať deti. Toto je problém. Potom môže vzniknúť absurdný návrh zo strany ženy, aký sa napríklad spomína v jednom súdnom spise z rozvodového konania: ,Okamžite navrhujem súdu, aby nariadil zákaz styku otca s deťmi, pretože deti sa boli s otcom sánkovať a vrátili sa mokré,‘“ približuje Jozef Mikloško.

Poznamenáva, že to ukazuje filozofiu nedôvery jedného voči druhému. „Najviac to vidno v rozvodových stavoch, keď sa rodičia navzájom spochybňujú. Paradoxom je, keď napríklad žena hovorí dieťaťu, že je zlé ako jeho otec, že je záletné, neverné ako on, tak väčšinou dieťa prijme túto rolu a začne také naozaj byť.“

Jozef a Ježiš

Článok sme začínali svätým Jozefom a odkazom na pestúna Pána Ježiša môžeme túto tému aj zavŕšiť. Hovorí sa, že nevieme veľa o Jozefových mužských vlastnostiach. Jozef Mikloško však v tejto súvislosti pripomína posledné výskumy z oblasti psychológie:

„Ukazujú nám, že syn – najmä ten, ktorý má dobrý vzťah s otcom – kopíruje otcove vlastnosti. Keďže mužské ovplyvnenie Pána Ježiša prišlo najmä od svätého Jozefa, môžeme povedať, že v Ježišovom správaní v reálnom svete sa odzrkadlili vlastnosti svätého Jozefa.

Tú ľudskú mužnosť prebral od svätého Jozefa.“ Aj tento poznatok potvrdzuje, že muži v rodine majú nesmierne dôležitú úlohu. Malo by preto byť v našom záujme túto rolu chrániť.