Myslením sa prejavuje človečenstvo

„Je zahanbujúce inak hovoriť a inak myslieť“, vyjadril sa Lucius Annaeus Seneca (4 pr. Kr. – 65), rímsky filozof, štátnik a spisovateľ. Svojim spôsobom vyjadril základnú životnú premisu. Človek by mal žiť v rovnováhe vlastného myslenia a konania. V opačnom prípade sa ľahko môže dôstať do rozpoltenosti, ktorá ho bude trýzniť. Poďme však po poriadku.

Najdokonalejší spôsob poznávania

Myslenie je záverečným stupňom poznávania. Poznať podstatu situácie alebo stavu, porozumieť skrytým impulzom skutkov vie iba človek. Zviera koná inštinktívne bez rozvažovania dôsledkov. Myslenie je najvýznamneší znak ľudskej psychiky a je veľmi úzko naviazané na reč. Je to reč bez slov.  Všimnime si, že keď myslíme, často si predstavujeme a rozprávame akoby sami pre seba, čo by sme povedali tomu druhému, ako by sme obhájili svoje konanie, čo naznačíme v rozhovore priateľovi. Ide o akúsu symbolickú reprezentáciu skutočnosti v ľudskej mysli (Miron Zelina, Psychológia I., 2008).

Myslenie je viac-menej zavŕšením pôsobenia takmer všetkých psychických procesov, najmä pamäti, pociťovania, vnímania, predstavivosti. 
Summa summarum myslenie je sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, ale tiež abstrahujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k rozpoznaniu všeobecných a tiež podstatných vlastností predmetov a javov, ako aj súvislostí, čiže vzťahov medzi nimi.

Sú za tým myšlienkové operácie

Pôsobí to na vás komplikovane? Práve naopak, len je potrebné si to rozmeniť na drobné. Počas dňa v našom vedomí prúdi množstvo myšlienok vo forme zámerov, porovnávania či hodnotenia, kým urobíme konkrétne rozhodnutie. To znamená, že náš mozog spracuje tisíce myšlienkových operácií. Najčastejšie sa stretávame s analýzou, čiže myšlienkovým  rozčleňovaním celku na časti.

Opakom je syntéza, keď dochádza k myšlienkovému spájaniu vyčlenených častí, vlastností a vzťahov. Myšlienková operácia porovnávanie určuje podobnosť alebo odlišnosť medzi viacerými predmetmi či javmi. Abstrakciou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastností týchto vecí a skutočností a zároveň zanedbávame nepodstatné, prípadne individuálne vlastnosti. Ak prebehne myšlienková operácia konkretizácia, aplikujeme ňou vlastnosti istej skupiny na konkrétny predmet alebo jav patriaci do nami vybranej triedy predmetov alebo javov. Zovšeobecnením zisťujeme a spájame vlastnosti jednotlivých vecí a situácií určovaním spoločných zákonitostí, (napríklad rôzne druhy ovocia znamenajú, že ovocie je čajčastejši plodom stromov).

Pri myšlienkovej indukcii vyvodzujeme všeobecné tvrdenie z jednotlivých prípadov (napríklad železo, meď, striebro sú vodivé, vedú elektrinu, z toho vyplýva, že pravdepodobne všetky kovy, keďže majú túto fyzikálnu vlastnosť budú viesť elektrický prúd). Dedukciou naopak prenášame všeobecný poznatok na konkrétny prípad. Inak povedané obrátime indukciu. Analógiou vieme vyvodiť jedinečný poznatok na základe jeho podobobnosti s inými predmetmi alebo javmi. 

Formy a druhy myslenia

Existujú aj iné  myšlienkové operácie, ktoré dokazujú pestrosť ľudského myslenia a zároveň výnimočnosť výsledných produktov, ktoré prostredníctvom myslenia náš mozog vytvára. Patria k nim formy myslenia pojem, súd a úsudok. 

Pojem je východisková forma myslenia. Rečovým spôsobom vyjadruje všeobecné a podstatné znaky predmetu, javu alebo situácie (napríklad pojem jablko). Súd vytvára vzťah medzi dvoma pojmami, obyčajne niečo tvrdíme, porovnávame alebo popierame (jablko – hruška - ovocie). A konečnou formou myslenia je úsudok. Vytvorí sa vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi a vzniká premisa, predpoklad, z ktorého sa vyvodzuje záver (jablko je ovocie, ovocie obsahuje vitamíny, to znamená, že každý druh ovocia bude prospešný pre naše telo). 

Tak ako vo väčšine duševných procesov jednotlivo u každého človeka môžeme pozorovať určité dispozície pre rôzne druhy myslenia. Niekto disponuje výborným praktickým myslením, keď problém, úlohu rieši najmä praktickou činnosťou. Mnohí z nás využívajú najmä konkrétno-názorné myslenie. Problém alebo úloha sa rieši využívaním názorných predstáv.

Sú ľudia s výborným abstraktným myslením, ktoré sa uplatňuje predovšetkým pri teoretickej činnosti. Poznáme tiež konvergentné (zbiehavé) myslenie. Pri riešení úloh existuje pre človeka iba jediné možné riešenie. Divergentné (rozbiehavé) myslenie dáva príležitosť viacerým možným postupm, riešeniam úloh, pričom v zlomku sekundy vyberáme ten najvhodnejší.

Buďme vďační za myslenie 

Ľudské myslenie môže byť ovplyvnené nedostatkami, chybami, poruchami, ktoré negatívnym spôsobom deformujú výsledok myslenia. Patria sem napríklad dynamické poruchy myslenia. Označujeme nimi spomalené myslenie, takzvaný útlm myslenia. Ďalej zrýchlenie myslenia alebo myšlienkový trysk, ktorý môže viesť až k myšlienkovému zárazu. Človek v krákej dobe produkuje také množstvo myšlienok, že vôbec nie je schopný pokračovať v myslení.

Problémom môže byť perseveračné myslenie. Ide o nevýpravné, zabiehavé myslenie, ale človeka tiež znevýhodňuje dislogické myslenie či nesúvislé myslenie spôsobené myšlienkovými skokmi. A nakoniec aj poruchy obsahovej náplne myslenia, ktoré sa prejavuje obsedantným, vtieravým, vzťahovačným myslením, čo môže vyústiť do myšlienkových bludov charakteru velikášstva, sebaobviňovania či hypochondrických stavov. 

Nikola Tesla (1856 - 1943) srbský vynálezca patentov a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov, okrem iného aj rádiového prijímača sa vyjadril: „Dar duševnej sily pochádza od Boha, a ak sústredíme svoje myslenie na túto pravdu, na túto veľkú silu sa naladíme.“

Nik nám nemôže rozkázať ako máme myslieť. Je to len a len na nás. Pokiaľ svoju myseľ upriamujeme na to, že sme príliš slabí, aby sme dosiahli svoj cieľ, potom sa do neho nikdy nedostaneme. Naopak, ak o sebe premýšľame ako o silnom človeku, ktorý má kvality a dispozície na to, aby dosiahol čo si zaumienil, potom úspech je náš. Jednoducho povedané, všetko je v našej hlave a naša myseľ musí do cieľa doraziť skôr ako fyzicky my sami. Je pre nás veľkým bonusom ak premýšľame pozitívne a namiesto prekážok hľadáme riešenia.

Vincent Willem van Gogh (1853 – 1890) povedal: „Výsledkom myslenia nemá byť pocit, ale čin.“ A my dodáme rozhodnutie pre správny krok.