Na semafore už svieti červená

Klimatológovia bijú na poplach: Svetová klíma sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako sa predpokladalo. Mohutnie takzvaný skleníkový efekt, ktorý spôsobil za posledné storočie nárast priemernej teploty na zemi o dva stupne.

Vedci varujú, že onedlho dôjdeme k takzvanému tipping pointu - bodu zlomu. Ide o to, že v tomto momente už žiadnym úsilím nebude možné zvrátiť zmeny v globálnych klimatických systémoch, ktoré udrživajú rovnováhu na zemi.

Na ilustráciu môže poslúžiť aktuálne rýchle roztápanie sa ľadovcov, ktoré nielen zdvihnú hladinu oceánu, ale ochladia ho, čo výrazne ovplyvní aj Golfský prúd, blahodarne pôsobiaci na výskyt mierneho počasia v Európe.

Zo strany kompetentných určite nejde o strašenie, ale objasnenie postupne sa napĺňajúcej reality. Dlhotrvajúce suchá, prívalové dažde, zatápanie pobrežných miest a mnohé ďalšie deštrukčné dôsledky totiž sú už tu. 
 

Nenásytnosť otrávila ľudí i prostredie
 

Bez zveličovania musíme priznať - za všetkým hľadaj človeka. V tomto prípade treba dodať aj jeho nenásytnosť.

Vnímal to už Charles Spencer Chaplin (1889 – 1977), britský filmový herec, komik a režisér: „Chamtivosť otrávila našu dušu. Naše vedomosti z nás urobili cynikov, naša chytrosť nás urobila neprístupnými a nezdvorilými. Priveľa premýšľame a primálo prejavujeme naše city. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť, viac ako chytrosť potrebujeme nežnosť a láskavosť. Bez týchto hodnôt bude život násilný a všetko bude stratené.“ 

Prečo sme dospeli až na okraj klimatickej priepasti? 

Odpoveď hľadajme v slovách trapistického mnícha a mystika Thomasa Feverela Mertona (1915 – 1968): „Svet je iba obrazom toho, čo je v ľudských dušiach.“

Žiaľ, v mnohých sa usadila nenásytnosť. Ona nás mylne presviedča, že pokiaľ budeme mať viac, budeme aj spokojní. Tipping point, bod zlomu sa začína oveľa skôr, ako sa dostavia následky. Platí to pre naše psychické, ale aj duchovné prežívanie.

Strata súdnosti a neovladateľného počínania pochádza z vnútornej nevyrovnanosti. Úbytok záujmu o Božie veci prináša zvýšený záujem o materiálne statky. Ujma sa dostaví.

Exitus duchovného života v západnej civilizácii spôsobuje, že človek nie je prirodzene schopný zastaviť zvýšenú hladinu a prívalové vlny chamtivosti. Tie však skôr či neskôr človeka potopia.  

Pokora, odvaha a pokoj
 

Čo človek potrebuje k životu? Správnu odpoveď by mu pomohlo dať, ak by si začal viac privlastňovať duchovné zámery ako hmotné substancie.

Predovšetkým uvedomenie si, že nie sme viac ako náš blížny. A nepotrebujeme o nič viac ako on. Tomu sa hovorí pokora. Pokora pred Bohom oživuje pokoru k prírode, ktorú sme dostali do daru.

Ďalej vedomie, že dokážeme s Božou pomocou čeliť akýmkoľvek situáciám. To je odvaha. Avšak často nám chýba odvážnosť začať od seba a čakáme, kým začne ten druhý, či už na individuálnej alebo i globálnej úrovni. To však nás ešte rýchlejšie približuje k bodu zlomu.

A nakoniec uvedomenie si potreby mlčania. Nie je potrebné za každej okolnosti reagovať na absurdnosti doby i človeka. Tomu sa hovorí múdrosť. Veľa rečí - hoci aj sladkých a ľúbivých - ešte nič neznamená. Od slov k činom je ešte príliš ďaleko. Skôr sú závesom na prekrytie zlyhania.

Pokora, odvaha a múdrosť môžu zvrátiť scenár nielen ekologickej katastrofy, ale aj osobnej duchovnej pohromy, ktorej scenár píše ľudská nenásytnosť. Buďme pripravení, že bez týchto smerníc len ťažko ochránime prírodu a človeka, ktorý je jej súčasťou.