Na svet sa pozerá očami iných

Nastúpil ešte do klasickej základnej školy, ale zrak sa mu zhoršoval, takže musel prestúpiť na špeciálnu pre slabozrakých a nevidomých. „Slovo nádej som si ako dieťa spájal s túžbou po zlepšení zdravotného stavu. Koncom strednej školy som však už bol schopný pochopiť, že mám nevyliečiteľnú chorobu, s ktorou si medicína zatiaľ nevie poradiť,“ spomína.

CESTA Z BEZNÁDEJE

To bolo obdobie, keď upadol aj do beznádeje. „Na svoju situáciu som sa pozeral negatívne, trápilo ma, čo všetko strácam. A predsa nádej v živote opäť prišla.“ Prekonať ťažké časy dospievania, keď choroba naberala rýchly progres, až prakticky oslepol, mu pomohla rodina, ale aj priatelia.