Na svojho ochrancu nedajú dopustiť

Za svoje meno a orodovníka, ktorý ich sprevádza odmalička, sú vďační. Postupne sa s ním čoraz lepšie zoznamovali a dávali sa ním viesť.

Boh pridá

Saleziánsky kňaz Jozef Luscoň sa takto zamýšľa nad významom mena Jozef – Boh pridá: „Ozaj mu okrem iného pridal za manželku najkrajšiu ženu na svete a do výchovy božské Dieťa. Mne Boh pridal kňazské a saleziánske povolanie, za čo mu veľmi ďakujem.“

Priznáva, že sa musel vyrovnať s tým, že Jozef býva na obrazoch znázornený ako starý muž: „No pochopil som, že je to kvôli Panne Márii, pretože bludári pochybovali o jej panenstve. A objavil som Jozefa plného sily, nasadeného za dobro.“

Paralelu so svojím ochrancom vidí tak trochu v predstavách o Bohu, o ktorom rád sníva. „Jozef mal zvláštne sny, v ktorých Boh vstupoval do jeho života. Všimol som si to aj u Jozefa Egyptského. Mali sny a aj snívali o Bohu. Aj ja rád snívam o ňom a o krásach, ktoré nám pripravuje.“

Na svätom Jozefovi si váži to, že veľa nehovoril, ale konal, ako sa na správneho chlapa patrí, rovnako i jeho rozvahu.

„U Jozefa obdivujem, ako vedel pružne reagovať v krízových situáciách, ktoré mu priniesol život. Takže je pre mňa symbolom pokojného muža, ktorý sa len tak nedá vykoľajiť a znepokojiť. Je ochrancom rodiny, muž na pravom mieste, v úzadí, ale dávajúci istotu.

Nesklame a to je pre mňa veľmi dôležité. Dôverujem mu aj ako patrónovi dobrej smrti. Verím, že mi pomôže dobre prejsť životom a dôjsť do nebeskej vlasti,“ vyznáva Jozef Luscoň, SDB.

Kľúčom sú litánie

„Každý si toho svojho patróna váži a utieka sa k nemu počas celého roka, avšak zvlášť v problémoch a pokušeniach, keďže svätý Jozef je okrem iného aj postrach zlých duchov,“ hovorí duchovný otec z Rožňavskej diecézy a farár farnosti Všetkých svätých v Divíne Jozef Trubíni.

Aj v ich farnosti je tento svätec obľúbený – a nielen v marci, keď sa k nemu modlia (v nepriaznivej pandemickej situácii) deviatnik či litánie. Práve po Litániách k sv. Jozefovi siaha vo svojich modlitbách najčastejšie aj on. Veriaci v nich totiž nájde inšpirácie, o čo tohto svätca prosiť a za čo mu ďakovať.

Nespolieha sa však len na neho a vo veľkej úcte má i Pannu Máriu: „Prosím Matku Božiu, jeho nevestu, aj jeho zároveň, a keď mám vyslyšané modlitby, pripisujem to Bohu, Matičke aj Jozefovi.“

Hovorili za neho skutky

Podľa Jozefa Ondovčáka z Košickej arcidiecézy zohrávajú svätci v našom živote dôležitú úlohu. „Sú ako hviezdy na nočnej oblohe, podľa ktorých sa dá orientovať v noci, a tak nás usmerňujú a nabádajú v živote, aby sme chodili po správnych cestách, po ktorých sa dá dostať do neba.“

Hoci sú mu blízki viacerí svätci, ktorí sú mu inšpiráciou a prosí ich o pomoc, sv. Jozef má predsa len špeciálne postavenie a je fundamentom.

„Veľa toho nenarozprával, o to viac hovorili za neho skutky. Ťažko je vyjadriť sa o osobe, do ktorej neprenikneme a ktorá sa navonok neprejaví, to som pochopil v seminári, keď som sa musel vyjadrovať o kandidátoch na kňazstvo.“

Pochopiť sv. Jozefa duchovnému správcovi farnosti Haniska pomohol francúzsky biskup, teológ a kazateľ Jacques-Bénigne Bossuet, ktorý v roku 1657 v chváloreči o ňom povedal: „Apoštoli sú ako lampy, ktoré majú ukazovať Krista svetu; Jozef je závoj, ktorý ho má zakryť, a pod tým závojom sa skrýva panenstvo Márie a veľkosť Spasiteľovej duše.“

Jozef Ondovčák vysvetľuje, že apoštoli rozprávali, no Jozef mlčal. „Plne dôveroval Bohu a prijal svoje poslanie zakrývať. Chránil závojom Máriu pred atakmi sveta a chránil Ježiša, kým nezačne plniť svoje poslanie, a to sa mu podarilo naplno uskutočniť.

Pod týmto závojom sa ukrýva aj Jozefova veľkosť, za čo ho Boh odmenil. On prvý zažil nebo, lebo kde je Boh, tam je nebo, a on žil i býval s najsvätejšími osobami, ktoré kedy chodili po tejto zemi. Aj keď bolo potrebné ľudsky zažiť strach, choroby a na záver i smrť, toto všetko sa raz skončilo, smrť odtiahla záves a otvorilo sa nebo bez konca.“

Svätý Jozef je pre neho najväčším vzorom, „pretože je to muž, ktorý keď prijal Božiu výzvu, naplno sa jej ujal, v tichosti pracoval a bez výhrad splnil svoje poslanie“ – dodáva na záver kňaz z dekanátu Košice-Juh.