Na úskočnosť a ľstivosť máme vakcínu

Možno ste počuli príbeh o dvoch bratoch, ktorí spoločne gazdovali. Jeden bol ženatý a druhý slobodný.

Slobodný premýšľal: „Ja som sám, nepotrebujem toľko ako môj brat, ktorý má rodinu.“ A tak každý večer mu tajne odniesol vrece obilia.

Ženatý brat si zase hovoril: „Čo len bude s mojím bratom, keď zostarne. Nemá deti a vlastne nikoho, kto by sa o neho postaral.“

Rovnako teda aj on každý večer zaniesol vrece obilia do bratovej sýpky. Nechápali, prečo sa množstvo zrna v ich sýpkach nezmenšuje.

Až jedného dňa sa obaja stretli v jednej z nich. Vtedy všetkému porozumeli a padli si do náručia.

Hádam aj preto, že tento model dobroprajného správania k svojmu blížnemu sa dnes akosi „nenosí“ a nepredkladá za vzor, máme tu epidémiu takzvanej kyberšikany. Je to zákerná a podlá forma vyjadrenia neprajnosti.
 

Nákaza kyberšikany
 

Je zarážajúce, ako sa v súčasnosti rozšírila nákaza kyberšikany. Úskočnosť a ľstivosť sa exponenciálne rozpínajú aj pod rúškom anonymity.

Úkladné správanie s cieľom druhému ublížiť klamstvom a ohováraním je nielen vo virtuálnom priestore „vírus“, ktorého sa nevieme zbaviť.

Pavol Zahatlan na stránkach Katolíckych novín v Duchovnej obnove píše: „Teraz sa však nesiaha po kameňoch, ale po pere alebo klávesnici písacieho stroja či počítača a vrhajú sa slová, obvinenia, polopravdy, výmysly, súdy, odsúdenia.

Tiež ide málokedy o pravdu či spravodlivosť. Jeden hádže preto, že si tým ventiluje svoju nenávisť, hnev. Druhý preto, že mu za to platia, tretí len tak zo samopaše.

Výsledok je takmer rovnaký. Na konci je uprostred človek, ktorý síce fyzicky žije, ale znemožnený, zdiskreditovaný, spoločensky mŕtvy.

A hlavne - už si nikto nepamätá, kto hodil prvý. Veď ten kameň sa už dávno stratil v hromade, pod ktorou leží obeť.“

Je absolútnou zbabelosťou ubližovať niekomu, komu sa nehľadí do očí. Niektorí vedome zľahčujú svoje konanie a dokonca označujú túto formu šikanovania za neškodnú zábavu.

Isto, veď nevnímajú emócie a citové zranenia, ktoré spôsobujú, a tak si ani neuvedomujú závažnosť vlastného konania a zodpovednosť zaň. To ich však neospravedlňuje.

Pred virtuálnym šikanovaním sa nedá ukryť, a tak v konečnom dôsledku sú psychické dozvuky doslova deštrukčné.

Urážanie, osočovanie, obťažovanie a šírenie osobných informácií či snímok alebo dokonca krádež identity druhého je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale pre obeť je to extrémne bolestivé.

Pričom nik nevie, ako sa s tým dokáže vyrovnať.
 

Vakcínou je dobroprajnosť    
 

Zámerné konanie zla vždy bolo a je len prejavom slabosti a malosti. Navyše je úbohosťou myslieť si, že človek tým niečo dokáže.

Niektorí hovoria, že ľudia tak konajú v dôsledku prirodzenej obrannej mechaniky. To je ale len reprezentatívny alibizmus.

Ukazuje sa, že „laptopovej“ generácii pomôže len očkovanie vakcínou s názvom dobroprajnosť nadovšetko. Dodávať by ho mohla „firma“ nefalšovaný kresťan.

Zdá sa vám to patetické? Vôbec. Je to reálna príležitosť, ako získať kolektívnu imunitu pred zradnou úkladnosťou ľudského správania, na ktoré nás navádza nepriateľ.

Úskočnosť a ľstivosť je možné vykoreniť jedine prianím dobrého. Kto nezažije na svojej duši ozdravný účinok tohto správania od svojho blížneho, len ťažko porozumie. Táto vakcína je ľahko dostupná a má pozitívne dominový efekt.