Na vzniku ČSR cieľavedome pracoval aj Andrej Hlinka

V týchto dňoch si pripomíname 100 rokov od vzniku Československa (ČSR). Nový štátny útvar spájal nielen dva národy stáročia žijúce vedľa seba, ale tiež komunity katolíckych veriacich, medzi ktorými panovali odlišné názory na vznik republiky.

Nie celé katolícke duchovenstvo zastúpené na Slovensku vítalo spoločný štát s Čechmi. Najmä maďarskí biskupi v slovenských diecézach boli proti vzniku ČSR a skôr zastávali zachovanie integrity Uhorska. „Uhorsko považovali za posvätné, za krajinu svätého Štefana, kráľa, a za mariánske kráľovstvo. Byť proti integrite tohto štátu podľa nich znamenalo stavať sa proti tejto tradícii. Nehľadeli na to, že Uhorsko sa už dávno odklonilo od svojho pôvodného poslania a ideálov,“ približuje historik Róbert Letz.

Zachovať Uhorsko sa usiloval ostrihomský arcibiskup Ján Csernoch (pôvodne Černoch, rodák zo Skalice), ale tiež biskupi v jednotlivých diecézach: Vilmos Baťán (Batthányi) v Nitre, Wolfgang Radnai v Banskej Bystrici, Lajos Baláš (Balás) de Sipek v Rožňave, Sándor Párvy v Spišskej Kapitule a István Novák v Prešove. Proti ich snahe sa však postavili viacerí slovenskí kňazi vedení ružomberským farárom Andrejom Hlinkom. Tí videli budúcnosť v spoločnej republike s Čechmi. K vzniku novej republiky preto prispeli konkrétnymi činmi.

Manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo

Kňaz Ferdiš Juriga vystúpil 19. októbra 1918 prvý- i poslednýkrát po slovensky v Uhorskom sneme. Vo svojom prejave požadoval právo na sebaurčenie pre Slovákov a odmietol uznať právo Uhorského snemu rozhodovať o Slovensku a Slovákoch. Aj Andrej Hlinka cieľavedome pracoval na vzniku ČSR. Proti snahe biskupov zachovať integritu Uhorska vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval katolíckych kňazov, aby podporovali novovzniknutý štát.

Róbert Letz tiež pripomína, že na jar 1918, keď sa slovenskí politici neodvážili urobiť jednoznačnejší krok, bol to práve Hlinka, kto predniesol výrok, ktorý vošiel do dejín: „Habsburgovia boli odvekými nepriateľmi nášho národa a Slovanstva. Okolkovaním by sme sa nikdy nedopracovali ku kýženému cieľu. Tu je doba činov. Nutno nám určite vysloviť, či pôjdeme i naďalej s Maďarmi alebo s Čechmi. Neobchádzajme otázku, povedzme otvorene, že sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“ Nasledoval vznik ČSR, ku ktorej zakladateľom patril aj Andrej Hlinka. Bol totiž signatárom Martinskej deklarácie, ktorou Slováci vyjadrili súhlas s vytvorením spoločnej republiky.

Riešenie otázky diecéz

Po vzniku ČSR biskupi pôsobiaci na Slovensku museli pre svoju maďarskú príslušnosť opustiť diecézy. Z pôvodného zboru ostal iba košický biskup Fischer-Colbrie. „Po roku 1918 na poli územnej cirkevnej jurisdikcie došlo k mnohým zmenám. Obidve arcibiskupské sídla, Ostrihom a Jáger, boli v Maďarsku. Sídlo Szatmárskeho biskupstva a len časť tejto diecézy ostali v ČSR. Košice a Rožňava síce pripadli do ČSR, ale časť oboch diecéz ostala v Maďarsku. Tak prakticky prestala i príslušnosť slovenských diecéz k týmto provinciám,“ píše v knihe Dejiny mojej Cirkvi nitriansky biskup Viliam Judák. Ako ďalej dodáva, pre usporiadanie cirkevných pomerov malo veľký význam obsadenie biskupských stolcov slovenskými kňazmi. Pápež Benedikt XV. na uprázdnené biskupské stolce vymenoval troch biskupov: pre Nitriansku diecézu Karola Kmeťka, pre Banskobystrickú diecézu Mariana Blahu a pre Spišskú diecézu Jána Vojtaššáka. Ich vysviacka sa konala 13. februára 1921 v Nitre.

Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy dostala v roku 1922 apoštolského administrátora v Trnave Pavla Jantauscha, ktorý bol v roku 1925 konsekrovaný za biskupa. Apoštolským administrátorom v uprázdnenom Rožňavskom biskupstve sa v roku 1925 stal biskup Jozef Čársky a po jeho odchode za apoštolského administrátora do Košíc v roku 1928 prišiel do Rožňavy biskup Michal Bubnič.

„Vymenovaným apoštolským administrátorom v Trnave, Rožňave a v Košiciach Svätá stolica dala plné výsady rezidenciálnych biskupov. Diecéznych biskupov v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule vyčlenila spod právomoci metropolitov v Ostrihome a Jágri a podriadila ich priamo Rímu. Takto bola de facto vytvorená kvázi Slovenská cirkevná provincia, ktorej arcipastieri vystupovali navonok v spoločných veciach pod menom Biskupský zbor Slovenska,“ vysvetľuje biskup Judák.